Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Read more
Nevyhnutné
Google reCaptcha
Accept
Decline
Analytické
Google Analytics
Accept
Decline
Funkčné
JBCookies
Accept
Decline
Joomla
Accept
Decline
Kvalita v stavebníctve má širší rozmer

Trend | 30.11.2017 | Rubrika: Príloha - Extra reality - Stavebníctvo | Strana: 18 | autor: Katarína Šebejová | Téma: Doprastav

Na to, čo si pred rokmi strážil sám investor, je dnes odborný stavebný dozor, ale zodpovední sú všetci



S kvalitou je úzko spojené spoločenské vnímanie stavebníctva, odpovedá predseda Zväzu stavebných podnikateľov Pavol Kováčik na otázku, prečo je kvalita stavieb stále aktuálna téma. Dodáva, že za uplynulých 20 rokov sa stavebníctvo neprávom dostalo do polohy menej príťažlivého odvetvia. Pre predsudky voči pracovným podmienkam, keďže výstavba prebieha aj pod šírym nebom v zablatenom či prašnom prostredí, ale aj z pohľadu etiky podnikania. Štát ani ako verejný investor nepomáha pozitívnemu vnímaniu odvetvia, dobré príklady sú v úzadí a všetko má dosah na atraktivitu odvetvia pre mladých ľudí. Stavebníctvo pritom neustále vytvára pracovné príležitosti nielen na veľkých stavbách, ale prakticky všade, keďže stavebné práce sú bežnou súčasťou života každého občana, napríklad keď rieši bývanie.


Čo v praxi nefunguje Podľa Slavomíra Podmanického, generálneho riaditeľa spoločnosti Reming Consult, investori všeobecne podceňujú projektovú a inžiniersku prípravu. Či už z časového hľadiska alebo pre zvýšenie ceny. Šetria však na nesprávnom mieste, pretože prieskumy, štúdie a projekty sú pre kvalitu stavby a jej ekonomickú efektívnosť rozhodujúce. Štátny investor je ochotný vyčleniť osem až 10 percent z investičných nákladov ako rezervu na nepredvídateľné okolnosti. Ale na projekt, ktorý by ich mohol zásadne eliminovať, vydelí maximálne tri percentá.


Jana Hodúrová z Cechu strechárov Slovenska uvádza, že v projektoch často bývajú zásadné chyby, napríklad zlý návrh skladby strešných plášťov. Domnieva sa, že projektanti pracujú s neaktuálnymi informáciami napriek tomu, že v stavebníctve je potrebné neustále sledovať trendy, nové normy a predpisy a projektovať v súlade s nimi. Za problém považuje, že sa bežne stavia podľa projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu, ktorá mnohé detaily vôbec nerieši. Ak investor potom zverí stavbu realizačnej firme, ktorá nie je odborne zdatná, problémy sú neodvratné. V poslednom období sa k nim pridáva aj kritický nedostatok remeselníkov, keď na stavbách robia partie, v ktorých je úspechom, ak aspoň predák je zorientovaný v odbore.


P. Kováčik upozorňuje, že už niekoľko rokov je zhotovovanie stavieb voľná živnosť, lebo zámerom bolo otvorenie podnikania pre širšiu konkurenciu. Dôsledkom je veľký počet živnostníkov bez reálnej kvalifikácie. A práve vybrané "čierne ovce" sú významným zdrojom nekvality. Voľní živnostníci pritom robia podľa prieskumov až 25 percent celkových výkonov.
Aj keď stavby majú svoje špecifiká, existujú spôsoby, ako sledovať kvalitu na každej z nich, zdôrazňuje J. Hodúrová. Pri veľkých nevidí problém, lebo investor si zaplatí stavebný dozor, ktorý by mal byť kvalifikovaný a skúsený. Horšie je to podľa nej s menšími stavbami, pri ktorých sa funkcia stavebného dozoru berie len ako formalita.


Martin Bakoš, konateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Amberg Engineering Slovakia, ktorá vykonáva stavebný dozor, upozorňuje na rozdiely v inžinierskom a pozemnom staviteľstve. Stavebný dozor na veľkých infraštruktúrnych stavbách tvorí podľa neho tím 10 až 15 ľudí pokrývajúcich všetky profesie vrátane kontroly projektovej dokumentácie. Preto sa nemôže stať, že dozor na stavbe niekedy nie je prítomný. Ale v pozemnom staviteľstve, najmä pri menších stavbách, nezriedka zabezpečuje stavebný dozor iba jeden človek, ktorý má veľakrát na starosti aj viacero stavieb súčasne. Preto nie je možné, aby bol schopný v plnom rozsahu dohliadať nad kvalitou stavby.


Cena patrí k rozhodujúcim kritériám pri zabezpečovaní kvality stavby, myslí si Ján Majerský, generálny riaditeľ žilinskej projektovej kancelárie Proma. Najvyššia kvalita za najnižšiu cenu nemá logiku, konštatuje. Cenu stavby ovplyvňuje množstvo faktorov a veľmi dôležitý ja aj čas výstavby. Ak je stavba zodpovedne pripravená v projektovej fáze, a to aj za dlhší čas a za viac peňazí, tak sa to pri jej realizácii násobne vráti. Vtedy napreduje rýchlo, bez väčších zmien, je pripravená organizačne a materiálovo s nižšími nákladmi na realizáciu. Pri stavbách realizovaných systémom desing & build sa dá nastaviť už v projekte veľa procesov na stavbe a cena sa optimalizuje od etapy predprojektovej prípravy, konkretizuje na základe vlastnej skúsenosti.


Rozdiely v zodpovednosti verejných a súkromných investorov odhalil aj prieskum spoločnosti CEEC Research. Verejných zadávateľov ako zodpovedných investorov vníma iba 10 percent zo stovky oslovených riaditeľov stavebných spoločností. Čiastočne zodpovedných býva podľa názoru 43 percent manažérov stavebných firiem. A takmer polovica z nich deklarovala, že u verejných zadávateľov žiadnu zodpovednosť nevidí.


Opatrenia, ktoré pomáhajú Gabriel Tóth, hovorca Penta Investments, konštatuje, že kvalita stavieb je v realitnom developmente absolútnou prioritou a finančná skupina na ňu kladie zvýšený dôraz vo všetkých etapách napĺňania zámeru až po samotnú prevádzku budovy. Dôležitá je už projektová dokumentácia, ktorá pre každý projekt musí zahŕňať všeobecné štandardy a interné postupy s dôrazom na kvalitu materiálu. V realizačnej fáze sa Penta nespolieha len na generálneho dodávateľa. Pre jednotlivé časti stavby obstaráva samostatných dodávateľov a tí priamo zodpovedajú za kvalitu. Preto je proces ich výberu mimoriadne dôležitý, pričom významným kritériom nie je iba cena za zhotovenie stavby, ale aj predchádzajúce referencie realizátorov a predošlé skúsenosti s nimi, dopĺňa G. Tóth. Dôležitá je dôsledná kontrolná činnosť investora v procese výstavby. "To značí, že náš technický dozor je na stavbe neustále prítomný a systematicky kontroluje nielen použité technologické postupy, ale aj dodržiavanie kontrolných a skúšobných plánov," približuje G. Tóth. A dopĺňa, že kvalita zhotovenia je kľúčová aj preto, že Penta Investments stavby po dokončení aj prevádzkuje. Od dodávateľov vyžaduje záručnú dobu až 60 mesiacov, pričom pre všetky technológie zabezpečuje aj pravidelný servis.


Aj Peter Kavecký, obchodný riaditeľ spoločnosti Lucron Development, podčiarkuje kvalitu stavieb, do ktorých investujú. Zaručí ju v prvom rade podrobné technické zadanie pre projektantov. Následne technickí manažéri kontrolujú zvolené postupy a riešenia. Developer sa spolieha najmä na vlastnú stavebnú spoločnosť L-Construction. Tiež prízvukuje, že technický dozor musí stavbu pokrývať v dostatočnej kapacite, pre ich projekt Malé Krasňany to bolo až päť ľudí. Lucron od prvej dokumentácie robí pravidelný audit statiky, aby zabezpečili bezpečnosť a kvalitu v maximálnej možnej miere. Uplatňuje pravidlo kontroly štyroch očí, a tak dbá na preverenie zvoleného riešenia aspoň dvoma odborníkmi. "Naši klienti ťažia z výhod tzv. full-stack developmentu, keď developera a stavebníka dopĺňa vlastná správcovská spoločnosť, v našom prípade Bytrex," vysvetľuje P. Kavecký. Správca môže počas príprav projektu, ale aj po jeho odovzdaní do užívania konzultovať s developerom a stavebnou firmou výber najefektívnejších riešení z pohľadu komfortu pre užívateľa. "Ak všetci - teda developer, stavebník aj správca - ťahajú za jeden povraz, spolupráca je konštruktívna, vyberá sa optimálne riešenie a nikto sa nesnaží zbaviť zodpovednosti, v konečnom dôsledku z toho ťaží klient," uzatvára P. Kavecký.


Význam komunikácie medzi všetkými účastníkmi realizačného procesu vyzdvihuje Ján Majerský, generálny riaditeľ žilinskej projektovej kancelárie Proma. Považuje ju za najdôležitejší nástroj na dosiahnutie kvality a úspešnej realizácie, aj keď funkciu stavebného dozoru nespochybňuje. "Pozitívna komunikácia zaváži, lebo na každej stavbe sú originálne situácie," konštatuje a dodáva, že zažil veľké a náročné stavby s problémami, ktoré zvládli všetci excelentne, ale aj stavby, ktoré sa začali bez akýchkoľvek ťažkostí a skončili sa s komplikovaným výsledkom. Úspech sa podľa neho odvíja od odbornosti ľudí na stavbe a pozitívneho prístupu k riešeniu rôznych zmien či dodatočných požiadaviek. J. Majerský si myslí, že práve stavebný dozor by mal byť "stmelovacím" nástrojom medzi všetkými účastníkmi projektu, ktorí sa od začiatku prác na ňom stretnú.


Prípady budov, ktoré sa musia sanovať či búrať, pretože majú narušenú statiku, alebo pád mosta v Kurimanoch považuje Juraj Škorvánek, obchodný riaditeľ spoločnosti Ingsteel, za zlyhanie jednotlivcov, išlo podľa neho hlavne o projekčné nedostatky. Dodáva, že okrem diskusie v stavovských organizáciách u nich priniesli aj zavedenie dvojstupňovej kontroly statických návrhov a zodpovedný statik projektu je tak nezávisle kontrolovaný.


Národná diaľničná spoločnosť (NDS) už v súťažných podkladoch vyžaduje nezávislý statický posudok na mosty, podporné konštrukcie, skruže a lešenia. Prepočet sa síce robí pre realizačný projekt, ale podľa odborníkov by sa mal robiť súbežne s jednotlivými časťami, to značí pre zakladanie, spodnú stavbu, nosnú konštrukciu, skruž a lešenie. Posudzovateľ sa nesmie podieľať na tvorbe akéhokoľvek druhu a stupňa projektovej ani realizačnej dokumentácie pre posudzovanú stavbu. Statický posudok musí podpísať a opečiatkovať autorizovaný stavebný inžinier v kategórii Inžinier pre statiku stavieb.


V hre je dôvera aj efektívnosť Kvalita stavieb nie je iba lokálny problém. Originálne riešenie, ktoré je okrem iných prvkov založené aj na kooperácii, aplikovala štátna správa v Nemecku. Niekdajšie spolkové ministerstvo dopravy, výstavby a mestského rozvoja založilo v roku 2013 Komisiu pre reformu výstavby veľkých projektov (Reformkommisiion Bau von Grossprojekten). Mala zvýšiť dôveru verejnosti k veľkým projektom, zefektívniť vynakladanie verejných prostriedkov a zachovať dobrú medzinárodnú reputáciu nemeckého plánovania a výstavby. V komisii pracovalo 36 uznávaných expertov zo súkromného, z verejného i neziskového sektora. Vypracovala návrhy riešení a odporúčala zmeny pri oceňovaní podľa skutočných nákladov, transparentnosti nákladov efektivity a schopnosti plniť dodacie lehoty s cieľom zvýšiť kvalitu realizácie veľkých projektov.


Podstatou zmien je náhrada direktívneho a konfrontačného spôsobu spolupráce kooperatívnym partnerstvom v celom dodávateľskom reťazci - od investora cez projektantov, zhotoviteľov, konzultantov až po konečných užívateľov. Konkrétne ide o postup v súlade s desiatimi odporúčaniami, počnúc kooperatívnym plánovaním v tíme, ktoré vždy predchádza výstavbe, cez riadenie rizík a ich zachytenie v rozpočte, kooperatívne partnerstvo v rámci projektu a mimosúdne uznávanie sporov. Povinné by malo byť posudzovanie hodnoty za peniaze, jasné procesy a zodpovednosť, väčšia transparentnosť a dôkladnejšia kontrola. Nevyhnutná je digitalizácia a implementácia BIM a prideľovanie zákaziek uchádzačom, ktorí ponúkajú najlepšiu hodnotu za peniaze, nie najnižšiu cenu.


Spolkové ministerstvo dopravy a digitálnej infraštruktúry už prijíma opatrenia na riešenie problémov. Spustilo už pilotné projekty využívajúce BIM, riadenie rizík a kooperatívne partnerstvo pri realizácii veľkých projektov a komisia v práci pokračuje s cieľom udržať inovačnú a kvalitatívnu výstavbu.
Za úplne nevyhnutný krok považuje P. Kováčik prijať na Slovensku nový stavebný zákon, keďže platný napriek množstvu noviel od roku 1975 už riadne zastaral. Mal by vytvoriť podmienky na zvýšenie profesionálnej úrovne všetkých účastníkov výstavby a potrebné je vrátiť stavebníctvo medzi viazané živnosti, konkretizuje. Ďalší prínos očakáva v transparentnejšom procese prípravy stavieb a v kvalifikovanom rozhodovaní stavebných úradov v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Doterajšie skúsenosti nie sú pozitívne a niektorí investori teraz bez istoty, že zámer presadia a zrealizujú, odchádzajú aj so svojimi pracovnými príležitosťami. Podstatnú zmenu si žiada podľa P. Kováčika aj príprava verejných obstarávaní, a to pri výbere projektantov, ďalších odborných inžinierskych služieb ako aj dodávateľov stavieb. Prístup mnohých obstarávateľov je priveľmi konzervatívny, chýba im ochota a často aj expertné predpoklady na to, aby súťaž kvalifikovane vypísali. Prezident ZSPS apeluje tiež na nekvalitný výber dodávateľov, ktorý podľa neho konzervuje súčasný stav. Namiesto najnižšej ceny treba posudzovať kvalitu ponuky, to značí jej komplexnú ekonomickú výhodnosť a reálnu odbornú spôsobilosť uchádzača. P. Kováčik vysvetľuje, že ZSPS spolupracuje s Asociáciou pre rozvoj infraštruktúry (ARI) z Českej republiky a s Úradom pre verejné obstarávanie na príprave metodiky viackriteriálneho hodnotenia ekonomickej výhodnosti ponúk metódou best value. Očakáva, že v najbližšom období NDS spustí pilotné verejné súťaže založené práve na tomto princípe.


Najnižšia cena potápa aj samotné projekčné a stavebné firmy. Nemajú financie na technickú obnovu, ďalší rozvoj a nechtiac okliešťujú vzdelávane ľudí. Aj preto niektorí odchádzajú zo stavebníctva za vyšším zárobkom a lepšími podmienkami. Odborná populácia v odvetví starne a celoživotné vzdelávanie je problematické na všetkých úrovniach. Prakticky nefunkčné je v stavebníctve duálne vzdelávanie, nadviazané na pevné výrobné haly podnikov, kým žiak sa musí priamo na stavbe zaúčať do výkonu konkrétnych profesií. Ekonomické stimuly pre stavebné spoločnosti sú minimálne, naopak, náklady sú kvôli bezpečnosti práce vyššie ako inde a administratíva je zložitejšia.


Česká republika má aj ďalšie inšpirácie na zavádzanie kľúčových zmien. Vláda tam nedávno schválila Koncepciu digitalizácie českého stavebníctva v rámci procesu Stavebníctvo 4.0. Základnou podmienkou je aplikácia metódy BIM, informačného modelovania stavieb, ktorá podľa očakávaní zminimalizuje riziko prekročenia nákladov a zvýši transparentnosť využívania verejných peňazí pri realizácii investícií. Projekčným, stavebným i správcovským podnikom prinesie moderné informačné technológie a vyššiu konkurencieschopnosť a užívateľom efektívnejšiu správu objektu. Zavedenie BIM by malo podľa očakávaní ušetriť približne pätinu z celkových nákladov na životný cyklus stavby. Po početných novelách stavebného zákona predložila ministerka pre miestny rozvoj Karla Šechtová vláde základné tézy rekodifikácie verejného stavebného práva. Zahŕňajú prípravu nového stavebného zákona a zásadné úpravy súvisiacich právnych noriem. Pri ministerstve vzniklo kolégium pre rýchlejšie spracovanie právnej normy i medzirezortná pracovná skupina pre spoluprácu s podnikateľmi a odborníkmi.

ZSPS v skratke

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska je nezávislá dobrovoľná, nepolitická, otvorená hospodárska a záujmová právnická osoba vykonávajúca svoju činnosť ako organizácia zamestnávateľov.

Združuje hospodárske podnikateľské subjekty pôsobiace v činnostiach súvisiacich so stavebníctvom.

Kontakt

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska

Viedenská cesta 5
851 01 Bratislava
+421 903 434 038

Sekretariát
sekretariat@zsps.sk

Tlačové oddelenie
press@zsps.sk

www.zsps.sk

Prihlásenie

Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Read more
Nevyhnutné
Google reCaptcha
Accept
Decline
Analytické
Google Analytics
Accept
Decline
Funkčné
JBCookies
Accept
Decline
Joomla
Accept
Decline