Byty sa stavajú, cesty menej

Verejné obstarávania zamerané len na cenu kazia kvalitu, upozorňujú podnikatelia v stavebníctve  

So zvyšujúcou sa cenou práce pôjdu hore aj ceny stavebných materiálov, čo sa odrazí aj na drahšej výstavbe.

  Stavebníctvo sa už dlhšie nevie odlepiť od dna, zaostáva hlavne verejná infraštruktúrna výstavba. V tomto roku sektor navyše čaká popri zvyšovaní ceny práce aj rast cien stavebných materiálov. Podnikatelia v stavebníctve upozorňujú, že hoci sa slovenskej ekonomike darí, ich sektor už viac rokov po sebe stagnuje. 

"Vývoj stavebníctva na Slovensku sa za posledných päť rokov pohybuje na nule," konštatoval prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik. Zatiaľ čo hrubý domáci produkt päť rokov po sebe rastie a v minulých dvoch rokoch stúpal až o tri percentá ročne, stavebníctvo zaznamenalo v roku 2016 prepad o desať percent a vlani medziročne narástlo len o percento. Ide pritom o segment so sedem- až osempercentným podielom na trhu.

 "Je to zlé pre budúcnosť ekonomiky, pretože prestávame investovať na Slovensku do budúcnosti," konštatoval Kováčik.  

Byty sa stavajú, cesty menej

  V súlade s vývojom hospodárstva sa podľa podnikateľov v sektore vyvíja len súkromná výstavba - stavajú sa byty, kancelárie, priemyselné stavby. "Prepadá sa však verejná inžinierska výstavba - dopravné a ekologické stavby. Tie od roku 2015 klesajú," spresnil zástupca podnikateľov v sektore. Za krátkodobý rast v roku 2015 stavbári vďačia len dokončovaniu europrojektov z predošlého programovacieho obdobia. 

Príčinou sú podľa Kováčika politické zmeny v roku 2016 a personálne výmeny na kľúčových ministerstvách - v rezorte dopravy a výstavby, životného prostredia a pôdohospodárstva. Vo všetkých sa po voľbách v roku 2016 vystriedali nielen ministri, zmenilo sa aj ich politické krytie.

 "Došlo nielen k výmene ministrov, k zmene stratégie, ale aj k rozsiahlym personálnym zmenám na odborných pozíciách. To vyvolalo v roku 2016 významnú stagnáciu s dôsledkami do roku 2017. A pravdepodobne aj do roku 2018," dodal Kováčik. 

Riešením by bol podľa neho jasný plán infraštruktúrnych projektov zo strany verejných objednávateľov, pomohol by aj rozbeh výstavby nájomných bytov a prijatie moderného stavebného zákona.

 Problém vidí Kováčik aj v tom, že takmer polovica stavebnej produkcie sa obstaráva verejne. Jediným kritériom býva najnižšia ponuková cena. "Obstaráva sa za najnižšiu cenu a s nedostatočnými kritériami výberu zameranými na kvalitu zhotoviteľa, jeho skúsenosti a na kvalitu ponúkaného riešenia," konštatoval zástupca podnikateľov v stavebníctve. "Takto si konzervujeme priemernosť."

 Stavebníci volajú po takzvanom viackriteriálnom verejnom obstarávaní. Väčší dôraz by sa mal podľa nich klásť na posúdenie kvality ponuky z pohľadu celoživotných nákladov, na kvalitu dodávateľa, kvalitu použitých materiálov a referencie z predchádzajúcich realizácií. "Postaviť jedno kritérium - cenu je síce jednoduchšie. Výsledkom súťaže s jediným kritériom sú aj zhotovitelia, ktorých si obstarávatelia neželajú a neveria, že im budú schopní odovzdať kvalitné dielo," upozornil obchodný riaditeľ Doprastavu Ján Záhradník.

 Pokračovanie na III.  strane Byty sa stavajú, inžinierske stavby zaostávajú Dokončenie z I. strany

 Cement aj betón pôjdu hore

 Kým dva roky dozadu ceny stavebných materiálov a ceny stavebných prác stagnovali, na cenách stavieb ako takých sa to neodrazilo. Investori síce stavali s nižšími nákladmi, ale predajné ceny neznížili.

 "Ceny stavebných materiálov boli dva-tri roky konzervované aj vzhľadom na finančnú politiku EÚ," hovorí Kováčik. 

Vlani nastal obrat. Významne začali stúpať ceny elektrickej energie a palív, ktoré ťahajú hore aj ceny stavebných materiálov. Ich výroba je náročná hlavne na spotrebu uhlia a elektrickej energie.

 "Cementári hlásia päť- až sedempercentný nárast. Ostatné materiály pôjdu tiež hore o päť až desať percent tento a budúci rok," očakáva Kováčik. 

Rast cien všetkých druhov stavebných materiálov potvrdzujú aj stavebninári. "V minulom roku sme vo všetkých segmentoch v dôsledku razantného nárastu cien energií a ostatných vstupov začali premietať tieto zvýšené náklady do predajných cien pre koncových zákazníkov," informovala Eva Kmeťová, hovorkyňa CRH (Slovensko), ktorý je najväčším dodávateľom stavebných materiálov na Slovensku. 

Platí to podľa nej pre sivý cement, betóny aj kamenivo. "V tomto roku pokračujeme v trende rastu predajných cien vo všetkých segmentoch," dodala Kmeťová. Rast cien odhaduje CRH (Slovensko) v priemere o sedem percent. 

Najrýchlejšie stúpa aj v stavebníctve cena práce. "Posledné dva roky to nie je už len otázka inflácie, zvyšovania životnej úrovne a minimálnej mzdy, ale aj otázka nedostatku pracovnej sily," poznamenal Kováčik.  

Kvalifikovaní chýbajú

  Mzdy v sektore rastú podľa neho aj vzhľadom na pomerne veľkú konkurenciu pomalšie ako napríklad v automobilovom či elektrotechnickom priemysle. Problém je však v tom, že ostatné odvetvia priemyslu začínajú stavebníctvu na trhu práce citeľne konkurovať. 

"To znamená, že zamestnanec na rovnakej kvalifikačnej úrovni si v inom sektore vie zarobiť o 20 až 30 percent viac a možno má aj atraktívnejšiu prácu, lebo nemusí byť v mraze a v prachu. Pracuje v klimatizovanej výrobnej hale v čistom plášti," spresnil Pavol Kováčik. Stavebníctvo zatiaľ nepociťuje taký akútny nedostatok pracovnej sily ako ostatné odvetvia, napríklad automobilový priemysel. Firmy ho riešia najmä lokálnym presúvaním pracovnej sily, prípadne najímaním zahraničných pracovníkov na nízkokvalifikované pracovné činnosti. Na Slovensku stavajú robotníci z Moldavska, Ukrajiny, Bieloruska či Srbska.

 "Vzhľadom na stagnáciu stavebníctva nedostatok pracovnej sily ešte tak intenzívne nepociťujeme. Aj tu ale bude potrebné systémové riešenie zodpovedných ministerstiev - školstva, práce a sociálnych vecí a dopravy a výstavby," dodal Kováčik.  

Stavbári starnú

  Aj oblasť stavebníctva však trpí podobne ako ostatné odvetvia priemyslu nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. "Kontinuálne nám starne stavebná populácia, dnes je priemerný vek okolo 45 rokov a každý rok stúpa. Mladých prichádza málo, veľa odborníkov odchádza do dôchodku," vysvetlil Kováčik.

 Záujem mladých ľudí o toto odvetvie je slabý, školstvo neprodukuje dostatočný počet absolventov. "Záujem oň treba spoločensky povzbudiť. Ale stavebníctvo momentálne nie je nijako systémovo pozitívne propagované. Výnimkou sú aktivity Zväzu stavebných podnikateľov." Priemerná mzda v sektore sa pohybuje štatisticky na úrovni 600 až 700 eur. Reálne je však podľa prezidenta Zväzu podnikateľov v stavebníctve vyššia. 

"To spôsobuje ďalší nešvár, ktorý tu funguje. Asi 30 percent pracovníkov sú živnostníci, ktorí zamestnávajú len sami seba a robia formálne za minimálnu mzdu, čo okrem iných negatívnych dôsledkov deformuje aj štatistiku," dodal Kováčik.  

Prepadá sa verejná inžinierska výstavba - dopravné a ekologické stavby. Pokračujeme v trende rastu predajných cien vo všetkých segmentoch.  

Foto popis| Hoci sa slovenskej ekonomike darí, stavebný sektor už viac rokov po sebe stagnuje. 

Foto autor| FOTO - TASR 

Foto autor| iluStračné foto SMe - ján KrošláK