Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Read more
Nevyhnutné
Google reCaptcha
Accept
Decline
Analytické
Google Analytics
Accept
Decline
Funkčné
JBCookies
Accept
Decline
Joomla
Accept
Decline
Výzvy pre stavebníctvo v roku 2018

Inžinierske stavby / Inženýrské stavby | 11.5.2018 | Rubrika: Rozhovor | Strana: 14 | autor: (sf) | Téma: Stavebné firmy

Rok 2018 by mohol priniesť podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavla Kováčika významný posun v riešení závažných tém, ktoré dlhodobo trápia podnikateľov v slovenskom stavebníctve. Zlepšenie by bolo napokon prínosom nielen pre stavbárov, ale predovšetkým pre štát ako významného investora a aj celú ekonomiku krajiny.



Vývoj na slovenskom stavebnom trhu, osobitne vo výstavbe dopravnej infraštruktúry, problematika verejných súťaží, nového stavebného zákona či zamestnanosti, to všetko sú témy a výzvy pre Zväz stavebných podnikateľov Slovenska a jeho prezidenta Pavla Kováčika.



* Čo sa vám už podarilo naplniť z predsavzatí, ktoré ste si dali pri zvolení za prezidenta ZSPS v júni 2016?



Predovšetkým sa mi podarilo zdynamizovať činnosť ZSPS, v podstatne širšej miere sa zapájame do odborných a legislatívnych aktivít a do činnosti odborných pracovných skupín - či už v rámci Slovenska, alebo medzinárodne. Rozšírili sme aj spoluprácu s ministerstvami a úradmi, ako aj so stavebnými fakultami na technických univerzitách v Košiciach, Žiline a v Bratislave. V uplynulom roku sme tiež významne zvýšili naše mediálne aktivity s cieľom propagovať dobrú povesť stavebníctva na Slovensku. Spolu s partnermi z Česka, Rakúska a Slovenska sme úspešne sme zavŕšili spoluprácu na dvoch medzinárodných projektoch - Stavedu a ingREeS - a aktuálne sme zapojení do riešenia ďalších dvoch medzinárodných projektov v rámci EÚ. Dnes môžem konštatovať, že stanoviská či návrhy ZSPS majú svoju váhu a sme rešpektovaný subjekt nielen doma, ale aj v zahraničí.



* Aká je aktuálna situácia na stavebnom trhu a aký očakávate jej vývoj?



Slovenské stavebníctvo v tomto roku oproti tomu minulému mierne rastie, v súčte posledných troch rokov sa však vyvíja proporcionálne horšie v porovnaní s tým, ako sa darí ekonomike krajiny. Stavebníctvo vytvára pre slovenskú ekonomiku silný multiplikačný efekt - výkony v ňom sa pozitívne prejavujú v dodávateľských odvetviach a službách, priaznivo vplývajú na zamestnanosť a napokon aj na verejné financie prostredníctvom daní. Tento efekt je pritom oveľa silnejší než v iných sektoroch. Práve to je jeden z kľúčových dôvodov, prečo sú stabilita a rast v stavebníctve dôležité z pohľadu celej ekonomiky krajiny. Vlády SR však napriek týmto pozitívnym vplyvom podporovali dotáciami alebo úľavami (napríklad na vytvorenie nových pracovných miest alebo podporu nových technológií) rôzne iné odvetvia priemyslu. Neviem však o žiadnom takto podporenom stavebnom podniku u nás. Nepriaznivým faktom je, že stavebníctvo na Slovensku stratilo v posledných rokoch vysokú mieru prepojenia s vývojom hospodárskeho cyklu - predovšetkým výstavba infraštruktúry sa stala rukojemníkom krátkodobých záujmov vlád s nepriaznivým vplyvom nielen na stavebný priemysel, ale aj na kontinuálne efektívne využívanie veľkorysých možností finančných rámcov EÚ. Ak nebudeme do infraštruktúry investovať viac, v strednodobom horizonte sa tento deficit nelichotivo prejaví práve na zbytočných stratách hospodárstva krajiny.



* Aké riešenia navrhujete?



Stavebníctvo a nadväzujúce služby projektového, inžinierskeho a architektonického druhu tvorili a tvoria dlhodobo značnú časť HDP - v minulosti to bolo približne 10 %, v tomto roku okolo 7,5 %. Tieto hodnoty pritom klesajú v strednodobom horizonte aj napriek tomu, že potreba nových stavieb a prirodzený dopyt po nich zostáva naďalej vysoko. Za nevyhnutné teda považujeme riešenie tém prípravy a financovania projektov, ako aj zmien v legislatíve, ktoré by pomohli riešiť doterajšie problémy. Popri diskusii o financovaní projektov sa odborníci Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska rovnako pozorne venujú aj návrhom, ktoré pomôžu zlepšiť podmienky podnikania v stavebníctve. Ide o celý balík dlhodobo diskutovaných tém, ako sú napríklad príprava nového stavebného zákona, certifikácia stavebných dodávateľov a lepšia regulácia podmienok podnikania v živnostenskom zákone či verejné obstarávanie v stavebníctve a s ním súvisiaca metodika viackriteriálneho hodnotenia ponúk zameraná na kvalitu.



* Čo hovoríte na pripravovaný nový stavebný zákon?



V prvom rade treba podčiarknuť, že stavebný zákon nie je pre stavbárov, ako sa to niekedy mylne vykladá, ale pre všetkých občanov, podnikateľov a inštitúcie tejto krajiny. Pevne verím, že už dnes naozaj niet pochýb o potrebe prijať čo najskôr novú modernú normu. Komplikovanosť a nejednoznačnosť paragrafov platného, už zastaraného zákona spôsobuje v praxi problémy a časté obchádzanie pravidiel. Legislatívne prostredie súvisiace so stavebníctvom by však malo byť stabilné, jasné a efektívne. S tým súvisia aj vymáhateľné pravidlá a transparentné i predvídateľné rozhodnutia. Upozorňujeme, že aktuálna legislatíva dáva veľké právomoci úradom, no pritom nedefinuje práva a povinnosti hlavných účastníkov stavebného procesu, teda stavebníka (investora), autora stavebného diela (architekta), riešiteľa stavebnej dokumentácie (projektanta a statika) a zhotoviteľa. Intenzívne však spolupracujeme na tvorbe nového stavebného zákona a som presvedčený, že spoločným úsilím odborníkov a Ministerstva dopravy a výstavby SR dosiahneme stav, keď tu budeme mať rozumný, praktický a jasne napísaný stavebný zákon hodný tretieho tisícročia. Aby sa už nemuseli opakovať hodnotenia Svetovej banky, ktorá nás vo svojej pravidelnej štúdii Doing Business zaraďuje podľa času potrebného na získanie stavebného povolenia na 91. miesto zo 189 hodnotených krajín.



* Spomenuli ste problémy vo výstavbe dopravnej infraštruktúry - ako sa to vyvíja z vášho pohľadu?



Zatiaľ čo pozemné súkromné stavebníctvo medziročne narastá, predpoklad je v tomto roku okolo 5 %, situácia v inžinierskom stavebníctve, predovšetkým vo výstavbe dopravnej infraštruktúry, taká ružová nie je. Aj v tomto roku pokračuje stagnácia, ktorej dôvody ležia ešte v roku 2016 - opakovane sa posudzujú a prehodnocujú priority kľúčových diaľničných stavieb alebo sa časovo posúva projektová a inžinierska príprava stavieb dopravnej infraštruktúry z dôvodu už v minulosti kritizovaných rozsiahlych personálnych výmen. Treba objektívne dodať, že súčasné prísľuby ministra dopravy a aktivity ministerstva v pripravovaných tendroch na projektové práce aj výstavbu dodávajú do rokov 2019 a 2020 mierny optimizmus a ZSPS je pripravený naplneniu týchto predsavzatí odborne pomôcť.
Na urýchlenie procesu sa musia zodpovední venovať viac zefektívneniu prípravy projektov aj konštruktívnej a profesionálnej komunikácii, a to nielen s účastníkmi výstavby, ale aj s dotknutou verejnosťou. V tejto problematike presadzujeme integráciu procesu EIA do procesov územnej prípravy, ako aj integrované ekonomické posudzovanie verejných projektov ("Value for Money") a v neposlednom rade revíziu doterajších, často zastaraných koncepcií rozvoja infraštruktúry. Toto integrované posudzovanie verejných projektov žiadame už vo fáze štúdií a plánovania, nie pred začatím výstavby, a to na základe jednotnej medzinárodnej metodiky bez slovenských špecifických postupov, ktoré vedú často k prekvapivým výsledkom.



* S problematikou výstavby infraštruktúry však úzko súvisí aj verejné obstarávanie v stavebníctve...



Verejné obstarávanie v stavebníctve na Slovensku potrebuje zmeny, ktoré naštartujú celý trh. Práve stavebníctvo je jednou z najdôležitejších oblastí verejného obstarávania z pohľadu počtu aj finančného objemu vypisovaných súťaží, a pritom súčasne najkomplikovanejšou. Nastupujúcim trendom v oblasti verejného obstarávania je vyhodnocovanie ponúk na základe viacerých relevantných kvalitatívnych kritérií. Tie zaistia výber najvýhodnejšej ponuky, ktorá síce nemusí obsahovať najnižšiu ponukovú cenu, ale štátu sa po dôkladnom vyhodnotení všetkých dát a vstupných informácií oplatí najviac. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska sa dlhodobo venuje problematike moderných metód verejného obstarávania a vynakladá v tejto oblasti značné úsilie. V spolupráci so slovenským Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO) sa spolupodieľa na príprave legislatívy a metodík v oblasti stavebníctva. V spolupráci s Asociáciou pre rozvoj infraštruktúry (ARI) sme pre ÚVO pripravili a konzultovali metodiku viackriteriálneho hodnotenia ekonomickej výhodnosti ponúk - metódou BEST VALUE. Investori všeobecne podceňujú projektovú a inžiniersku prípravu, či už z časového hľadiska, alebo z dôvodu úspory nákladov. Šetria na nesprávnom mieste, pretože prieskumy, štúdie a projekty sú pre kvalitu stavby a jej ekonomickú efektívnosť rozhodujúce. Štátny investor je napríklad ochotný vyčleniť 8 až 10 % stavebných nákladov ako rezervu na nepredvídateľné okolnosti, na projektové práce a prípravu, ktoré by ich mohli zásadne eliminovať, však vydelí maximálne 3 %. Aj na základe takejto praxe vidieť, že je potrebná široká zmena myslenia, prístupu aj profesionality, a to nielen zo strany všetkých účastníkov obstarávacích procesov, ale aj spoločnosti. Treba zmeniť myslenie verejných obstarávateľov v tom, že celospoločenské benefity sú založené na širšom chápaní nákladov a úžitku, teda nie na najnižšej ponukovej cene. Taký je trend naprieč celou EÚ a je najvyšší čas sa pripojiť. Očakávame, že v blízkom období sa na MDV SR spustia pilotné verejné súťaže postavené na princípe viackriteriálneho vyhodnocovania ponúk na projektové práce diaľnic a ciest, prípadne železníc v SR, ktoré sa zamerajú na kvalitu. Pri príprave a priebehu týchto súťaží ponúkame odbornú asistenciu.



* Súčasnosť sprevádza prudký vývoj inovácií a nástup štvrtej priemyselnej revolúcie. Ako sa darí v takomto priestore držať krok nášmu stavebníctvu?



Témou číslo jeden, rezonujúcou naprieč stavebným trhom, sa stáva informačné modelovanie stavieb BIM (Building Information Modeling). Cítime stúpajúci záujem o túto tému, a to nielen zo strany projektových kancelárií, ale aj zhotoviteľov, investorov, dodávateľov stavebných materiálov a správcov budov, a tiež poisťovní, bánk a orgánov verejnej správy. Dlhodobo vnímame požiadavku z praxe riešiť otázku pripravenosti štátu, resp. odborných združení na implementáciu na Slovensku. Medzi hlavné problémy, ktoré spomaľujú prirodzené zavádzanie tejto progresívnej technológie do stavebnej praxe, patrí chýbajúca legislatíva, štandardy a najmä vyškolené odborné kapacity úradov. Podporujeme aj urýchlenie elektronizácie stavebných úradov, ktorá by umožnila získavať dostupnou a rýchlou formou dôležité informácie, podávať žiadosti a rovnako aj povoľovať stavby. Ďalšou výzvovou v oblasti inovácií v stavebníctve sú nové technológie pre budovy s takmer nulovou potrebou energie. Bez zvýšenej implementácie inovácií bude stavebníctvo na Slovensku strácať konkurencieschopnosť. Poukazujeme na potrebu podporiť a zvýhodniť tých, ktorí sa do implementácie nových technológií v stavebníctve pustia aj za cenu zvýšeného rizika. A napokon, inovácie si vyžadujú aj novovzdelaných pracovníkov a nové finančné nástroje.



* To ste otvorili veľmi aktuálnu tému. Nové technológie si vyžadujú kvalifikovaných zamestnancov - sú v stavebníctve?



Hospodársky rast na Slovensku prináša so sebou okrem mnohých pozitív aj stále rastúcu hrozbu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Za problém považujem spoločenské vnímanie stavebníctva - za uplynulých 20 rokov sa dostalo neprávom do polohy menej príťažlivého odvetvia. Jednak z dôvodu predsudkov voči pracovným podmienkam, keďže výstavba prebieha aj pod šírym nebom v zablatenom či prašnom prostredí, ale aj z pohľadu etiky podnikania. Povesť stavebníctva poškodzovali rôzne nezmyselne nafúknuté či nesprávne interpretované kauzy, ktoré sa napokon ani nedoriešili, no trpká pachuť zostala. Staršia generácia stavebníkov zároveň postupne odchádza do dôchodku a mladí pribúdajú iba veľmi pomaly. Pri robotníckych zamestnaniach je momentálne viac ako polovica zamestnancov starších ako 45 rokov. Ani štát ako verejný investor nepomáha pozitívnemu vnímaniu odvetvia, veľa dobrých príkladov a stavieb zostáva v úzadí, čo má vplyv na atraktivitu odvetvia. Stavebníctvo pritom neustále vytvára pracovné príležitosti, a to nielen na veľkých stavbách, ale prakticky všade, keďže stavebné práce sú bežnou súčasťou života každého z nás. V roku 2010 pracovalo v stavebníctve takmer 180-tisíc zamestnancov, čo bolo 8,3 % z celkového počtu zamestnancov na Slovensku. V roku 2016 išlo o viac než 157tisíc zamestnancov, čiže podiel zamestnancov pracujúcich v stavebníctve klesol na 7 %. Celkový počet pracujúcich v stavebníctve (zahŕňa aj živnostníkov a samozamestnané osoby) však dosahuje v roku 2018 takmer 244-tisíc ľudí. V roku 2016 bolo na slovenskom trhu práce v oblasti zhotovovania stavieb evidovaných viac než 90-tisíc zamestnávateľov, z toho viac ako 71-tisíc živnostníkov bez zamestnancov. Veľkým problémom slovenského stavebníctva sú práve títo živnostníci, ktorí negatívne vplývajú na kvalitu prác a na tzv. šedú ekonomiku. Zhotovovanie stavieb treba preto vrátiť medzi viazané živnosti. Všetky uvádzané faktory spôsobujú nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v rámci trhu práce. Ak bude vývoj naďalej takto pokračovať, na Slovensku síce bude záujem technologicky kvalitne stavať, no o pár rokov nebude mať kto.



* Napriek všetkému, dívate sa do budúcnosti s optimizmom?



Napriek všetkým komplikovaným otázkam a problémom má stavebníctvo na Slovensku perspektívu. Za ZSPS môžem potvrdiť, že sa budeme aj naďalej usilovať o prinášanie konštruktívnych návrhov a o vecnú diskusiu s predstaviteľmi štátnej a verejnej správy, ako aj so sociálnymi partnermi.



***



Zväz stavebných podnikateľov Slovenska Táto nezávislá organizácia zamestnávateľov združuje už od roku 1990 odborníkov a podniky všetkých veľkostí pôsobiace v bytovom, nebytovom a inžinierskom stavebníctve. Ako nepolitická inštitúcia aktívne prispieva k vytváraniu vhodného podnikateľského prostredia a ku konštruktívnej celospoločenskej diskusii o stavebnom sektore.



Ing. Pavol Kováčik, PhD., MBA. V roku 2016 bol zvolený za prezidenta ZSPS. Venuje sa komplexnej problematike stavebníctva, na Slovensku aj v zahraničí je aktívny v oblasti vytvárania optimálnych podmienok na stavebné podnikanie. Takmer celú svoju profesionálnu kariéru spojil so stavebníctvom.

ZSPS v skratke

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska je nezávislá dobrovoľná, nepolitická, otvorená hospodárska a záujmová právnická osoba vykonávajúca svoju činnosť ako organizácia zamestnávateľov.

Združuje hospodárske podnikateľské subjekty pôsobiace v činnostiach súvisiacich so stavebníctvom.

Kontakt

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska

Viedenská cesta 5
851 01 Bratislava
+421 903 434 038

Sekretariát
sekretariat@zsps.sk

Tlačové oddelenie
press@zsps.sk

www.zsps.sk

Prihlásenie

Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Read more
Nevyhnutné
Google reCaptcha
Accept
Decline
Analytické
Google Analytics
Accept
Decline
Funkčné
JBCookies
Accept
Decline
Joomla
Accept
Decline