Vytlačiť

SME Ekonomika, 4.10.2018

Podporu budú mať najmä projekty s prínosom nielen na úrovni členského štátu, ale rovnako celej EÚ.

BRATISLAVA. Rozpočet Európskej únie (EÚ) na roky 2021 až 2027 prinesie zmeny, ktoré ovplyvnia aj sektor stavebníctva. Obmedzí sa financovanie projektov zo spoločného finančného rámca krajín EÚ.

Preto bude potrebné do investícií viac zapojiť verejné zdroje na úrovni jednotlivých štátov. Počíta sa aj so súkromným kapitálom.

Médiá o tom informoval Zväz stavebných podnikateľov Slovenska.

Efektívna dostavba diaľnic

Podporu budú mať najmä projekty s prínosom nielen na úrovni členského štátu, ale rovnako celej EÚ.

"Kľúč pre výber správnych investícií je nesmierne dôležitý.Niet pochýb, že súkromný sektor a odborné zväzy by sa mali tiež podieľať na stratégii spočívajúcej v dlhodobom predinvestičnom plánovaní," uviedol prezident zväzu Pavol Kováčik s tým, že stabilné prostredie znižuje riziko podnikania.

Podľa Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska má byť prioritou efektívna dostavba diaľnic, rýchlostných ciest, modernizácia kľúčových železníc spolu s ďalšími opodstatnenými infraštruktúrnymi projektmi.

Slovenskí stavební podnikatelia apelujú na potrebu dlhodobej systematickej prípravy pred začatím stavebných prác.

"Stavebné investície na Slovensku nedosahujú výkonnosť západnej Európy. Aj po zohľadnení cenovej úrovne zaostávame dokonca i v porovnaní s niektorými štátmi východnej Európy," konštatuje zväz.

Podpriemerné investície

Diskusia o verejných infraštruktúrnych projektoch sa musí podľa Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska popri diaľniciach zameriavať aj na ďalšie priority.

"Ako uvádza národný investičný plán SR do roku 2030, v železničnej a leteckej doprave investujeme menej ako priemer EÚ. Napríklad, pre najväčšie slovenské letisko v Bratislave odhaduje dokument potrebu dodatočných investícií 250 miliónov na najbližších desať rokov," pripomína.

Modernizovať treba úseky železničnej infraštruktúry v rámci transeurópskej siete TEN-T. Ide napríklad o trať od Bratislavy cez Žilinu, Košice až po Čiernu nad Tisou, v prípade ktorej sa počíta so zvyšovaním rýchlosti.

"Pred spustením procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie je projekt nákladnej širokorozchodnej železnice z Košíc. Podporil ho premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) ako súčasť rastúcej obchodnej výmeny medzi Európou a Áziou," uvádza Zväz stavebných podnikateľov Slovenska.

Jeho prezident Kováčik prisľúbil, že zväz je pripravený poskytnúť odbornú, technickú a legislatívnu súčinnosť.