Vytlačiť

Odvetvie stavebníctva ako jedno z mála ovplyvňuje predovšetkým domácu ekonomiku a to ako z pohľadu zdrojov, tak výsledného produktu. V čase blížiaceho sa ekonomického spomalenia môže stavebníctvo zohrať zásadnú pozitívnu stabilizačná úlohu proticyklickým pôsobením a využitím jeho multiplikačného efektu. Význam stavebníctva však nebol na Slovensku doteraz politicky náležite uchopený resp. mu nie je venovaná náležitá pozornosť.

Očakávané výsledky 2019

Stavebníctvu na Slovensku sa za ostatné 2 roky darilo v novej výstavbe aj v opravách. Aj v tomto roku je za pozitívnymi výsledkami potrebné hľadať predovšetkým súkromný sektor. Avšak výsledky štatistického úradu za posledné mesiace potvrdzujú skutočnosť, ktorú stavebné spoločnosti citlivo vnímajú, že sa znižuje intenzita investícií v tuzemsku. Napriek miernemu rastu pozemných stavieb je tento pokles spôsobený výrazným znížením prác na inžinierskych stavbách, za ostatné 4 mesiace to je medziročne o viac ako 20 %. Inžinierske stavby sú pritom doménou verejného stavebníctva, ktoré nie je od spomaľovania ekonomického rastu priamo závislé. Ani medzinárodné porovnanie stavebníctva na Slovensku s EÚ nevychádza pre Slovensko veľmi priaznivo, keďže je na poslednom mieste čo sa týka stavebnej produkcie na jedného obyvateľa v roku 2018. Napríklad v Českej republike je stavebná produkcia na jedného obyvateľa takmer dvojnásobná oproti Slovensku a v Maďarsku skoro o polovicu vyššia ako u nás. Podľa prieskumu CEEC Research za 3. štvrťrok 2019 sa v Českej republike očakáva rast stavebnej produkcie o 2,1 % ťahaný predovšetkým výstavbou dopranej infraštruktúry s medziročným nárastom o 4,3 %. V susednom Poľsku je taktiež rast verejných investícií. Preto príčiny tejto situácie hľadajme na Slovensku.

Stratégia verejných investícií

Z pozície predsedu dozornej rady Státního fondu dopravní infrastruktury v Českej republike môžem porovnávať spôsoby financovania ale aj prístupu verejných investorov na Slovensku, v Čechách ale aj v ďalších krajinách. Zatiaľ čo na Slovensku sa pozornosť ministerstiev zúžila len na vyčerpanie eurofondov zo súčasných operačných programov a úspechom bude ak sa mám vôbec podarí fondy EÚ preinvestovať, v ČR sme si toto dali za absolútny základ. Vedomí si prichádzajúcich obmedzených zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu sme intenzívne začali pripravovať dlhodobý „Národní investiční plán ČR“ v súčinnosti s pripravovaným „Rozvojovým investičným fondom ČR“, ktorý bude financovaný kombináciou verejných zdrojov a súkromného kapitálu. Dobrou správou pre Slovensko pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami 2020 však je, že potrebu dlhodobej stabilizácie verejných investícií niektoré relevantné politické strany vnímajú a majú vo svojich volebných programoch. Napríklad SME RODINA má ako jednu z priorít prijatie dlhodobej koncepcie výstavby strategických stavieb orientovanej na dopravnú i občiansku infraštruktúru a výstavbu nájomných bytov a využitie nových finančných nástrojov používaných v krajinách západnej Európy, v súlade s metodikou ESA 2010, teda kombináciu verejných a súkromných zdrojov. ZSPS takéto prístupy jednoznačne víta a sme pripravení na ich praktickej realizácii odborne spolupracovať. Príprava stavieb a stavebná legislatíva Súčasné právne predpisy upravujúce verejné stavebné právo na Slovensku sú brzdou investičného rozvoja. V dôsledku zastaranej stavebnej legislatívy pretrvávajú zdĺhavé, netransparentné a komplikované stavebné konania, nedostatky činnosti stavebných úradov na komunálnej úrovni rámci preneseného výkonu štátnej stavebnej správy na samosprávu, odborne nepripravené a profesijne nezabezpečené stavebné úrady ako aj voluntarizmus rozhodovania a systémová predpojatosť obcí. Problémom je tiež vysoká miera administratívnej záťaže stavebníkov a stavebných firiem pri podnikaní. Základom riešenie tejto situácie je urýchlené prijatie nového zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe ako začiatku rekodifikácie stavebného práva na Slovensku. Verím, že sa ZSPS podarí tieto úlohy presadiť do programového vyhlásenia novej vlády, ktorá vzíde z parlamentných volieb 2020. V hre je tiež otázka bezpečnosti a kvality zhotovených stavieb, preto v rámci tohto procesu chceme presadiť povinné zavedenie „vykonávacích projektov" medzi stupne projektovej dokumentácie, doplniť kategorizáciu stavieb o „vyhradené stavby", t. j. stavby konštrukčne neobvyklé, ktoré z hľadiska rozsahu a technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladú zvýšené nároky na organizovanie výstavby a koordináciu činností vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie s tým, že ich zhotovenie bude vyhradené len zhotoviteľom zapísaných v zozname certifikovaných zhotoviteľov.

Chýbajúci odborníci

Sústrediť sa musíme tiež na personálne problémy predovšetkým vo verejnej správe a investorských organizáciách. Musíme do investorských organizácií vrátiť odbornú úroveň a profesionalitu. Politickými nomináciami straníckych kamarátov na odborných pozíciách nie je možné vybudovať profesionálne organizácie schopné držať krok s vývojom v inžinierskom stavebníctve. Ak sa chceme pohnúť ďalej napr. vo výstavbe dopravnej infraštruktúry, musíme sa venovať zásadnej personálnej obmene, personálnemu posilneniu na odborných pozíciách investorských organizácií o skutočných, odbornou verejnosťou rešpektovaných odborníkov s osobnou integritou a praxou v príslušnej oblasti. Musíme tiež umožniť reálne manažérske riadenie investorských organizácií s plnými kompetenciami a zodpovednosťou za výsledky či spôsobené škody. Čo sa týka zhotoviteľskej sféry, vzhľadom k už zahájeným technologickým a štrukturálnym zmenám v požiadavkách na jednotlivé profesie v projektovaní a v realizácii stavieb nebude bez doplnenia kvalifikácie či rekvalifikácie možné uspieť na transformujúcom sa stavebnom trhu. O to viac, že nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v stavebníctve sa už dnes stáva limitujúcim faktorom pre kvalitné stavebné práce. V tomto kontexte sa stala dnes už principiálnou požiadavka ZSPS na zmenu voľnej živnosti zhotovovania stavieb na viazanú. Prostredníctvom sektorovej rady pre stavebníctvo, geodéziu a kartografiu má ZSPS ambíciu prispieť ku zmene rozsah a systému technického a odborného vzdelávania, vysokých i učňovských škôl, rozšírenie duálneho vzdelávania, nastavenie systému celoživotného vzdelávania a evidencie vzdelania a kvalifikácie v stavebníctve prostredníctvom profesijných kariet.

Stavebníctvo 4.0

Nielen do priemyslu, ale aj do stav ebníctva prichádzajú dramatické zmeny, vyžadujúce nové prístupy. Či už ide o BIM, nové technológie a zmeny financovania. A tie budú nevyhnutné na dlhodobo udržateľné zvýšenie produktivity práce, kvality stavieb, či znižovania nákladov. Na Slovensku zaostáva digitalizácia verejnej správy, menovite stavebných úradov a ďalších dotknutých orgánov; doteraz nie je možné ani len predložiť projektovú dokumentáciu a žiadosť o povolenie stavby v elektronickej forme. Prakticky nulová je odborná príprava verejnej správy ale aj verejných investorov na BIM a absentuje legislatívny rámec upravujúci túto problematiku. Pred nami sú dnes krajiny ako Lotyšsko, Macedónsko, Grécko, ale i Česká republika. Za prioritu považujeme vypracovať koncepciu implementácie BIM v SR, zahájiť implementáciu na národnej úrovni a pripraviť krízový plán k zabezpečeniu schopnosti obstarávať nadlimitné zákazky v BIM od r. 2023 v zmysle smerníc EÚ. Veľkou výzvou je stavebníctvo just-in-time, kde koordináciou vzájomných väzieb od projektov až po realizáciu v prostredí BIM bude zrejmý okamžitý dosah každej zmeny do harmonogramov výstavby, vrátane rozpočtu a dopadov na náklady.

Udržateľný rozvoj

Stavebníctvo ako aj jeho výsledky, teda realizované stavby zásadným spôsobom vplývajú na formovanie a vytváranie prostredia, kde žijeme. Stavebníctvo prestavuje jedného z hlavných spotrebiteľov materiálových a energetických prírodných zdrojov, významného producenta stavebných odpadov, rozhodujúceho užívateľa pôdy, zastavanej stavebnými objektami. Stavebníctvo spotrebuje okolo 30% vyrobenej energie a produkuje približne 40% celkového množstva skleníkových plynov a pevných odpadov. Zmeny v týchto oblastiach predstavujú veľký potenciál a zásadnú výzvu k pozitívnemu ovplyvneniu udržateľného rozvoja. V ostrom protiklade s týmito výzvami je bohužiaľ dnešná prax verejného obstarávania v stavebníctve na Slovensku, kde absentujú environmentálne, kvalitatívne alebo socioekonomické kritériá a verejní obstarávatelia napriek snahám ZSPS o zmenu, súťažia len na najnižšiu cenu. Už v roku 2017 v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO) a Asociáciou pre rozvoj infraštruktúry (ARI) ZSPS pripravil metodiku viackriteriálneho hodnotenia ponúk – metódou BEST VALUE. Odvtedy sme zorganizovali viacero školení i konferencií, teda základ vyškolených odborníkov už máme. Verím, že nová vláda s našou odbornou podporou rozbehne moderné formy viackriteriálenho verejného obstarávania podobne, ako napríklad v susednom Česku alebo pobaltských krajinách.

Vydané v časopise EUROSTAV.