Aké kľúčové problémy aktuálne rieši stavebný sektor?
Problémov je v súčasnosti hneď niekoľko, v závislosti od druhu investora, typu stavieb, ako aj fázy prípravy a výstavby. Značný je výpadok v prípade drobných stavieb a opráv, kde sú zákazníkmi prevažne obyvatelia. Obyvatelia v domácej karanténe prestali produkovať a odložili väčšie výdavky. Medzi odložené výdavky patria i stavebné opravy a investície, čo je práca pre živnostníkova malé firmy – a tí v stavebníctve tvoria až 30 percent. U developerov sa už v niektorých prípadoch objavili ťažkosti s dokončením rozostavaných stavieb z dôvodov zhoršenia ich finančnej situácie, v prípade dokončených stavieb sú problémy s kolaudáciou pre nefungujúce stavebné úrady. S problémami sa stretávajú i projekčné a inžinierske spoločnosti, kvôli nefungujúcim stavebným úradom, ale aj u verejných stavieb či nespolupracujúcich investorov.
Do akej miery v stavebnom segmente momentálne prebiehajú stavebné práce, zákazky a dodávky stavebných materiálov?
Aktuálne mešká väčšina stavieb na Slovensku, vrátane veľkých infraštruktúrnych stavieb. Problémom sú prísne hygienické a organizačné pravidlá na stavbách, nedostatok personálnych kapacít – výpadok zahraničných pracovníkov a domácich pracovníkov v karanténe, ale aj meškajúce dodávky materiálov. Meškanie stavieb z dôvodu nového koronavírusu sa pohybuje v týždňoch. V individuálnych prípadoch boli stavby pozastavené predovšetkým z dôvodu nemožnosti montáže špeciálnych technologických zariadení zo zahraničia (s potrebou zahraničných montérov). Situácia sa však spolu s uvoľňovaním režimu v okolitých štátoch začína riešiť.
Je podľa vás možné aj v období neustále prítomnej hrozby nového koronavírusu zabezpečiť normálny priebeh stavebných prác?
ZSPS zastáva stanovisko, a skúsenosť posledných týždňov to potvrdzuje, že v prípade stavebných prác vykonávaných prevažne v exteriéri – zemné práce, dopravná infraštruktúra, verejné priestranstvá, areály škôl, zatepľovanie budov a pod. – sa práce realizujú. Pri dodržaní bezpečnostných požiadaviek (organizačné opatrenia, rozostupy, ochranné pomôcky, individuálny stravovací režim, atď.) je vo vonkajšom prostredí riziko nákazy koronavírusom veľmi nízke.
S akými scenármi vývoja momentálne počítate? Aký by bol podľa vás optimálny priebeh postupného uvoľňovania opatrení vzhľadom na potreby stavebníctva?
Stavebný sektor patrí z hľadiska zamestnávania na Slovensku k významným odvetviam, po priemysle a obchode je tretí najpočetnejší a živí sa ním takmer desatina produktívneho obyvateľstva. Samozrejme, sme zástancami čo najrýchlejšieho uvoľňovania reštriktívnych opatrení v cezhraničnej výmene pracovníkov, viacero organizačných opatrení v oblasti prípravy a povoľovania stavieb, obnovenia činnosti stavebných úradov. Dôležitá je aj efektívna motivácia štátu voči zamestnávateľom v stavebníctve. Napríklad, v susednej Českej republike vláda prijala uznesenie o poskytovaní osobitných kompenzačných platieb za sťažené podmienky pri realizácii stavieb dopravnej a vodnej infraštruktúry. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) má v tomto duchu pripravené návrhy špecifických opatrení a úloh na zmiernenie negatívnych vplyvov na stavebníctvo. V mene ZSPS som 24. marca 2020 odoslal ministrovi dopravy a výstavby SR list so žiadosťou o rokovanie o týchto návrhoch.
Aké opatrenia by momentálne stavebníctvu najviac pomohli?
Ako som už spomínal, stavebný sektor patrí z hľadiska zamestnávania na Slovensku k významným odvetviam, po priemysle a obchode je tretí najpočetnejší a živí sa ním takmer desatina produktívneho obyvateľstva. Na rozdiel od priemyslu a obchodu však naň majú prijaté preventívne opatrenia miernejší priamy vplyv. Plne si uvedomujeme, že z dlhodobého hľadiska je neudržateľné riešiť situáciu dotáciami na udržanie pracovných miest. Vláda už teraz musí začať riešiť finančné schémy a hľadať zdroje pre investície, ktoré opätovne rozhýbu ekonomiku. Už dnes by sa mala zamerať aj na zintenzívnenie vecnej prípravy verejných investícií v oblasti dopravnej infraštruktúry, komunálnych a regionálnych projektov. Cez multiplikačný efekt by sa tým podarilo aj čiastočne zvýšiť regionálnu zamestnanosť. Inšpirovať sa môžeme aj v okolitých štátoch, o návrhoch a riešeniach vzájomne komunikujeme aj na úrovni Európskej federácie stavebného priemyslu (FIEC), ktorej členom je aj ZSPS. Tamojšie vlády v spolupráci s partnerskými stavebnými zväzmi už pripravujú investičné programy v súčinnosti s bankami či ďalšími partnermi na udržanie hospodárstva počas pandémie a oživenie po kríze. Príkladom môže byť napríklad Taliansko, kde sa pod názvom Webuild vytvára spoločná investičná iniciatíva s kapitálom okolo ôsmich percent HDP Talianska.
Podarilo sa vám s ministrom dopravy a výstavby doriešiť úpravu karanténnych postupov cezhraničného styku pre pracovníkov v stavebníctve?
Ide nám predovšetkým o vzájomný cezhraničný pracovný styk medzi Českou a Slovenskou republikou. Český a slovenský stavebný trh je mnoho rokov veľmi úzko prepojený a počíta so vzájomným zdieľaním kapacít. Je obvyklé, že konkrétne špecializované strediská a zdroje vybudovala stavebná spoločnosť na území jedného štátu s tým, že ich bude využívať v druhom štáte. V prvej fáze sme spoločným listom zväzov stavebných podnikateľov SR a ČR oslovili vlády oboch krajín s požiadavkou úpravy vzájomného cezhraničného styku pre pracovníkov vo výstavbe tzv. kritickej infraštruktúry, teda dopravnej, vodnej a energetickej. Ústretovým prístupom ministra dopravy a výstavby SR Andreja Doležala, ako aj pracovníkov Ministerstva dopravy a výstavby SR sme pripravili postup príchodu pracovníkov z Čiech na stavby dopravnej infraštruktúry na Slovensku, ktorý sa začína realizovať v týchto dňoch (koniec apríla 2020). S českými kolegami podobne intenzívne pracujeme na možnosti zapojenia slovenských stavbárov na stavbách v Českej republike.
Rozhovor bol uverejnený v časopise Stavebníctvo a bývanie.