Rastúce ceny stavebných materiálov ohrozujú eurofondové projekty. Európska komisia necháva zodpovednosť na členských štátoch. Predĺženie dobiehajúceho programového obdobia nepreferuje, ale ani nevylučuje.
Programové obdobie 2014 – 2020 sa blíži ku koncu. Členské štáty musia projekty uzavrieť do konca roku 2023. Ak termín nestihnú, budú musieť vrátiť financie, ktoré od Únie dostali.
Problémom je, že ceny stavebných materiálov lámu rekordy, a preto mnohé rozpočty nestačia. Európske pravidlá flexibility umožňujú čiastočné navýšenie výdavkov. To sa však zvyčajne pohybuje od 10 do 15 percent, čo nepokrýva súčasnú mieru inflácie.
Portál EURACTIV sa v grafe nižšie bližšie pozrel na rast cien, ktorému čelia výrobcovia stavebných materiálov aj spotrebitelia. Index slúži ako včasný ukazovateľ tlakov na ceny v ekonomike, keďže ich zachytáva skôr než sa prenesú na spotrebiteľa.
Index ukazuje, že ceny priemyselných produktov začali rásť v júni 2020. O rok neskôr prekonali ceny pre spotrebiteľov. Miera nárastu v takzvaných krajinách kohézie – tých, ktorých hrubý národný produkt (HNP) je menej ako 90 percent priemeru Únie – je pritom podľa Eurostatu vyššia ako priemerný nárast v celej Únii.
To znamená, že hoci ceny stavebných materiálov rastú v celej Únii, najviac tento nárast pociťujú krajiny, ktoré implementujú najväčšiu časť projektov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).
Medzi májom 2020 a marcom 2022 úroveň indexu stúpla o viac ako jednu tretinu. Medzi materiály, ktoré zaznamenali najvyšší cenový nárast, patrí oceľ, betón, cement či polystyrén. Dôvodom je nárast ceny surovín, ktoré sú potrebné na ich výrobu – hliník, železo, plasty či ropa. Tento nárast je zase spôsobený narušením dodávateľsko-spotrebiteľských reťazcov v dôsledku pandémie a vojny na Ukrajine.
Na Slovensku je situácia zlá. Portál EURACTIV o probléme informoval ešte v novembri. Cenové rekordy už spôsobili oneskorenia v jednom z najväčších projektov financovaných z fondov EÚ – dostavby električky v Petržalke za 90 miliónov eur.
Podľa Pavla Kováčika, prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov (ZSPS), je to len vrchol ľadovca. „Máme problémy v takmer každom jednom projekte,” povedal. Niektoré projekty ako napríklad bratislavská električka zaznamenávajú oneskorenia, iné sa úplne zastavili.
Podľa slovenského ministerstva investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI) sú ohrozené projekty v hodnote 1,2 miliardy eur. V Česku sú ohrozené projekty za 1,3 miliardy eur. V oboch prípadoch však ide len o veľké národné výzvy. Dopytové výzvy do výslednej sumy zarátané nie sú.
Česko volá o pomoc…
Český minister pre regionálny rozvoj Ivan Bartoš vyzval Komisiu, aby zakročila. „Je dôležité, aby Únia v tejto veci pomohla Českej republike a ostatným členským štátom,” povedal Bartoš.
Minister verí, že Komisia by mala uvoľniť svoje pravidlá a dať príjemcom európskych fondov viac času na implementáciu projektov. Programové obdobie 2014 – 2020 by sa podľa neho malo o rok predĺžiť, aby členské krajiny mohli peniaze efektívne vyčerpať.
Portál EURACTIV oslovil Európsku komisiu s otázkou, či si takýto krok vie predstaviť. Zdroj z Komisie uviedol, že „Komisia nepreferuje predĺženie programového obdobia s cieľom vyhnúť sa negatívnym dopadom na štart programov v rámci obdobia 2021 – 2027.” Zdroj však predĺženie nevylúčil. Rovnako sú na stole aj ďalšie opatrenia s cieľom uľahčiť členským štátom čerpanie eurofondov. Hlavná časť zodpovednosti však je na riadiacich orgánoch operačných programov v členských krajinách.
„Je zodpovednosťou riadiaceho orgánu, aby analyzoval každý prípad a určil najlepší postup v súlade s ustanoveniami nariadení Európskej únie ako aj národnej legislatívy,” doplnil zdroj. Toto stanovisko je v súlade so stanoviskom Komisie z novembra.
…Slovensko odpovedá
V druhej polovici mája slovenská ministerka investícií a regionálneho rozvoja Veronika Remišová presadila novelu zákona o eurofondoch, ktorá umožňuje navýšiť finančnú podporu v projektoch, kde pôvodná alokácia nestačí.
„Táto novela umožní pružné dofinancovanie nielen národných eurofondových projektov, ale tiež umožní navýšiť financie projektov z klasických dopytových výziev,” uviedla Remišová. MIRRI o tomto riešení hovorilo s Európskou komisiou, ktorá ho odobrila.
Ako bude podpora konkrétnych typov projektov navýšená, o tom majú rozhodnúť jednotlivé ministerstvá, ktoré riadia operačné programy.
Jedným z riešení by mohla byť takzvaná indexácia, ktorú navrhlo ministerstvo dopravy. Minister hospodárstva Sulík riešenie podporil. „Ide v podstate o to, že keď železo zdraželo o 300 percent a v dodávke je obsiahnuté povedzme 15 percent, tak sa to zohľadní,” povedal Sulík.
Indexácia už v niektorých projektoch funguje. V zmluvách, kde nie je obsiahnutá, bude môcť byť prijatý dodatok.
S týmto riešením súhlasia aj samosprávy. Vyzývajú však riadiace orgány, aby zasiahli rýchlo, pretože programové obdobie sa končí a času je málo.