Prudký nárast cien stavebného materiálu, ktorý evidujú stavebné firmy od začiatku tohto roka, ženie dramaticky nahor náklady na výstavbu. 

„Nárast cien materiálu je celosvetový, netýka sa iba Slovenska. Je zároveň veľmi ťažko riešiteľný nejakými reštriktívnymi alebo inými opatreniami, ako je napríklad cenová regulácia,“ uviedol v úvode rozhovoru Pavol Kováčik s tým, že súčasná situácia  do značnej miery súvisí aj pandémiou nového koronavírusu.

Stavebný boom počas pandémie?

Prezident ZSPS vysvetlil, že mnohé krajiny sa rozhodli počas uplynulého roka investovať značné finančné zdroje do oživenia národných ekonomík aj prostredníctvom stavebných investícií.

Na druhej strane však pripomenul, že výroba dôležitých stavebných komponentov bola počas tohto obdobia výrazným spôsobom utlmená, čo vytvorilo nerovnováhu na trhu stavebných  materiálov a vystrelilo ich ceny nahor. Aj keď v súčasnosti Slovensko medzi krajiny so stavebným boomom zďaleka nepatrí, dopad nárastu cien ho zasiahol rovnako.  

„Hovoríme o zníženej výrobe plastových granulátov, produkcie ropy, ktorá sa používa ako surovina pre mnohé stavebné materiály, ako aj pokles produkcie dreva či ocele,“ priblížil prezident ZSPS. 

Kováčik priblížil, že najviac zdražela oceľ a drevo. V porovnaní s minulým rokom sa ich cena viac ako zdvojnásobila. V prípade plastových granulátov, z ktorých sa vyrába napríklad polystyrén na zatepľovanie či plastové rúry na vodu alebo odpad, zdraželi v priemere o 40 až 60 percent.

Zdražovanie na úrovni 20 až 40 percent sa dotklo tzv. bitúmenov využívaných na výrobu asfaltu a asfaltových krytín. Kontinuálne rastú aj ceny pohonných hmôt a cementu. 

V ohrození sú kľúčové projekty

Kováčik doplnil, že pre nedostatok stavebného materiálu, sa do omeškania dostanú aj viaceré verejné stavby. „Materiálu je navyše nedostatok. Na trhu chýba najmä polystyrén na zatepľovanie a niektoré plastové výrobky. Nie je dostatok dreva a stavebná oceľ sa len veľmi ťažko zháňa,“ priblížil situáciu v stavebníctve prezident ZSPS. 

Doplnil, že s takýmto enormným nárastom cien sa stavebné firmy či dodávatelia nestretli za posledných 15 rokov, preto ani  mnohé zmluvné vzťahy vrátane verejných zákaziek nie sú na to pripravené. 

Vysvetlil, že mierny nárast cien materiálov či ceny práce na úrovni inflácie, sa dali za posledné dve desaťročia predikovať a zahrnúť do kalkulácii a plánov výstavby. To však momentálne neplatí.

Ak by developeri či investori stavali za ceny dohodnuté počas minulého roka, nie len že nezarobia, ale ocitnú sa vo veľkej strate. 

„Momentálne ide o bezprecedentnú situáciu. Takéto zdražovanie samozrejme doterajšie kalkulácie ceny nezahŕňajú. Pre ministerstvo dopravy a výstavby sme už spracovali analýzu, kde sme zhrnuli dopady doterajšieho navýšenia cien na zvýšenie nákladov výstavby podľa druhu stavieb, či už ide o bytový dom, administratívnu budovu alebo betónový most. Toto zvýšenie je dnes medzi 8 až 18 percentami v celkových stavebných nákladoch. Stavebné spoločnosti pritom bežne kalkulujú s maržou od 2 do maximálne 4 percent. Drvivá väčšina nemá vytvorené kapitálové rezervy,“ priblížil Kováčik s tým, že ak náklady za posledné mesiace vzrástli o 15%, stavebný firma sa ocitne v 12 % strate.  

Takýto výsledok na konci dňa môže byť pritom pre mnohé, najmä menšie regionálne firmy, prípadne ích subdodávateľov, likvidačný. Prezident ZSPS hovorí, že túto situáciu treba urgentne riešiť. 

Doplnil, že v prípade súkromného sektoru sa takéto neočakávané náklady riešia rokovaním, kedy sa dodávateľ s objednávateľom jednoducho musia dohodnúť. To však nie je také jednoduché v prípade verejných stavieb.

Stavby nebude mať kto dokončiť

V prípade štátnych zákaziek zväz navrhuje rýchle a efektívne riešenia, kedy by sa k už existujúcim zmluvám vyhotovili dodatky o adekvátnom navýšení obstaranej ceny diela.

Kováčik hovorí, že v opačnom prípade zhotovitelia nebudú vedieť rozostavané stavby dokončiť, čo bude z pohľadu mesta či obce znamenať nové verejné obstarávanie na zhotoviteľa, projekty v omeškaní s ohrozením ich dokončenia do roku 2023, kedy sa končí financovanie z aktuálnych eurofondov. 

Z pohľadu štátu to negatívne zasiahne hospodárstvo krajiny. Slovensko zároveň z tohto dôvodu nestihne vyčerpať príslušné eurofondy aj keď už boli projekty zazmluvnené.

„Treba teda jednoducho počítať s tým, že náklady na výstavbu budú z objektívnych a nepredvídateľných dôvodov vyššie. Mnohí súkromní investori už s touto skutočnosťou pracujú. Náročnejšie to však bude v prípade verejných zákaziek. Zhotovitelia na úrovni miest a obcí túto situáciu jasne vnímajú, pretože stavebné spoločnosti už ohlasujú neschopnosť pokračovať vo výstavbe vzhľadom na cenové dopady. Verejní obstarávatelia musia tiež nájsť dodatočné zdroje na dofinancovanie nárastu nákladov, Riadiace orgány na ministerstvách preprogramovať výšku finančných príspevkov, Ministerstvo financií premietnuť toto zvýšenie do úpravy štátneho rozpočtu,“ objasnil Kováčik. 

Doplnil, že už začiatkom júna adresoval ministrom Remišovej, Matovičovi, Doležalovi a Sulíkovi list, v ktorom opísal súčasnú kritickú situáciu s možnosťami riešenia. Pozitívne reagovali zatiaľ len Ministerstvo dopravy a výstavby a Ministerstvo hospodárstva s tým, že sa budú situáciou zaoberať.

Vláda musí prijať úrýchlené riešenia

Kováčik hovorí, že je potrebné zriadiť medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá by riešila situáciu týkajúcu sa verejných stavebných zákaziek s cieľom minimalizovať negatívne dopady a práce na projektoch mohli ďalej pokračovať.

„Keďže je to celoeurópsky problém, koordinujeme postupy prostredníctvom Európskej federácie stavebného priemyslu, ktorá rokuje s Európskou komisiou o tomto probléme. Riešenie vidíme v tom, že treba zohľadniť objektívne navýšenie nákladov, ako aj prípadné časové sklzy z dôvodu nedostatku materiálov vo verejných zmluvách. Problému "zdraženia" stavebných prác sa vyhúuť nedá, ale včasnými opatreniami sa dá zmierniť ich dopad.“ ozrejmil Kováčik. 

Doplnil, že situáciu prerokoval aj s vedením Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO). Predseda ÚVO Miroslav Hlivák potvrdil, že dodatky k zmluvám o dielo so zdôvodnenou úpravou ceny diela a termínov vyvolaných nepredvídateľnými zmenami trhu nie sú v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, keďže zákon s podobnými nepredvídateľnými situáciami počíta.

„Akékoľvek iné riešenie, resp. neriešenie tejto situácie by predstavovalo kauzálny reťazec nedatívnych dôsledkov. Teda, že súčasný zhotoviteľ stavbu nedokončí, odíde alebo skrachuje. Zostane rozostavaný projekt. Vo väčšine prípadov sú verejné stavebné investície spolufinancované z eurofondov, ktorých operačné programy končia v roku 2023. Podmienkou vyčerpania európskych peňazí je ich dokončenie do 31.12.2023. Ak však zostane stavba rozostavaná a investor odíde, bude sa musieť nanovo vyhlásiť verejné obstarávanie, vysúťažiť nový zhotoviteľ a stavbu potom dostavať. Ak vláda nezačne situáciu aktívne riešiť, je ohrozené nie len dokončenie mnohých kľúčových stavieb, ale aj čerpanie eurofondov pre stavebné investície. Zároveň skrachuje množstvo stavebných spoločností sprevádzané negatívnymi sociálnymi dopadmi.,“ vysvetlil Kováčik.  

Prezident ZSPS opäť zopakoval, že ak sa chce vláda vyhnúť takémuto scenáru, musí konať. Zväz v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska, ako aj Úniou miest a obcí Slovenska sa už obrátil na premiéra Eduarda Hegera. 

Kováčik zároveň zdôraznil, že v prípade novo zahajovaných stavieb súťažených v minulom roku, sa zhotovitelia s obstarávateľmi nedohodnú na adekvátnom navýšení ceny diela, stavebné firmy radšej stavbu ani nezačnú a radšej zaplatia súťažnú pokutu, ktorá ich budú stáť menej, ako stavbu stavať za pôvodne vysúťažené ceny s veľkou stratou. 

Porastú ceny bytov a rodinných domov 

Prezident ZSPS očakáva, že nárast cien stavebného materiálu sa odrazí aj na cenách nehnuteľností. „Toto kolo zdražovania určite prebehne, a to nie iba na Slovensku, ale v celej Európe. Zvýšia sa jednak ceny nehnuteľností vo výstavbe, ale genericky aj ceny už existujúcich stavieb,“ skonštatoval Kováčik. 

V prípade bytovej výstavby sa rast cien odhaduje medzi 10 až 15 percentami za uplynulých 12 mesiacov. Všetko sa však odvíja od toho, v akom štádiu výstavby sa projekt nachádza, či už je postavená hrubá stavba, alebo sa momentálne začína s výstavbou. Prezident zväzu v závere ľuďom, ktorí sa práve chystajú stavať odporučil, aby začiatok výstavby odložili o pol roka až rok. 

Predpokladá, že v závere aktuálneho roka by sa ceny materiálu mohli zastabilizovať. Začiatkom roka 2022 dokonca očakáva aj zlacňovanie niektorých stavebných komponentov o 20 až 30 percent. 

Prevzaté z http://www.netky.sk/clanok/rozhovor-situacia-v-stavebnom-sektore-je-vazna-ak-vlada-nezacne-konat-klucove-stavby-zostanu-nedostavane-a-slovensko-nevycerp