Archív aktivít

MY Turčianske noviny | 30.1.2018 | Rubrika: Téma / inzercia | Strana: 17 | autor: Vladimír Tošovec | Téma: Stavebné firmy

Elektronicky riadená ťažká technika či 3D modely budúcich stavieb sú dnes v tejto oblasti čoraz viac bežnou realitou. Ako je na tom slovenské stavebníctvo po kríze v rokoch 2010 až 2014, a aké sú jeho vyhliadky do najbližšej budúcnosti, hovorí Ján Majerský, člen prezídia Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska a generálny riaditeľ spoločnosti Proma.

* Pozrime sa na pozíciu slovenského stavebníctva v porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie.

Z pohľadu veľkosti a výkonnosti nášho hospodárstva je prirodzené, že sme v objeme stavebnej produkcie medzi krajinami EÚ na chvoste. Na prvých miestach sú najväčšie štáty - Nemecko, Francúzsko, Anglicko, Taliansko a Španielsko, objem ich stavebnej produkcie tvorí 75 percent z celého objemu stavebnej produkcie v EÚ. Na porovnanie môžem povedať, že Slovensko, ktoré má 5 a pol milióna obyvateľov, čo je približne rovnako ako v Dánsku alebo Fínsku, má objem stavebnej produkcie 5- až 6-násobne nižší ako v spomenutých krajinách. Napríklad, v Dánsku je to 24 miliárd eur ročne, kým u nás len 5 až 6 miliárd. Tento rozdiel vyplýva z produktivity práce, pripravenosti stavebných investícií, rozdielu cien stavebnej produkcie, ale aj z množstva investičných príležitostí, čo je hlavný dôvod rozdielu. Investičné príležitosti v popredných krajinách majú inú dynamiku prípravy a realizácie ako u nás. Ako príklad rozdielu dynamiky prípravy stavebnej investície môžem uviesť čas potrebný na získanie stavebného povolenia na Slovensku, ktorý sa počíta rádovo v mesiacoch, asi 5 až 6, ale často aj viac. Naproti tomu v Dánsku je to otázka dvoch mesiacov. Toto je jeden z dôležitých argumentov, ktoré vysvetľujú rozdiel v objeme stavebnej produkcie aj v investičných príležitostiach medzi Slovenskom a spomínanými severskými krajinami.

* Ako vidíte perspektívu slovenského stavebníctva na najbližšie obdobie?

Keď sa pozrieme na objem stavebnej produkcie, tak perspektíva je pozitívna. Negatívnejšie to vidím z pohľadu, akým spôsobom budeme túto produkciu realizovať. Roky 2010 až 2014, kedy vyvrcholila kríza slovenského stavebníctva, mali dopad na to, že veľmi veľa ľudí odišlo z tohto odvetvia, čím utrpela odbornosť. Po kríze sa výrazne zmenil aj stavebný trh. Vytvorilo sa tu silno konkurenčné prostredie. Požiadavky nových klientov na ceny sú extrémne nízke, až nekorektné, čo spôsobuje obrovské ťažkosti neskôr pri reprodukcii stavebných firiem, pri ich rozvoji. Nie sú financie na obnovu firiem. Stavebníctvo je oblasť, kde sú vysoké nároky na pracovné prostriedky, zariadenia, stroje, ktoré nemôžu fungovať viac rokov bez významnej údržby. Ďalším problémom, nielen v našom rezorte, je už dlhodobý nedostatok pracovnej sily. Nevychovávame dostatok odborníkov, od robotníkov až po manažmenty stavebných firiem.

* Ako by ste hodnotili kvalitu stavieb a zamestnanosť v slovenskom stavebníctve?

Ako som už spomenul, kríza spôsobila, že ceny stavebnej produkcie hlboko klesli a nedostali sa na pôvodnú úroveň. Zvýšili sa ceny stavebných materiálov, popri tom sme museli zvýšiť cenu práce. Konkurencia nás núti robiť za veľmi nízke ceny, čo prirodzene využívajú investori. Trh, a často aj systém zaobstarávania stavieb, spôsobujú, že stavebníctvo je vysoko podhodnotené, čo je hlavným dôvodom nekvality stavieb a prekážkou prirodzenej reprodukcii stavebných firiem. Práca v tomto odvetví patrí medzi extrémne náročné. Stavby sa realizujú v exteriéri a za ťažkých podmienok, v zime, s príplatkami, často v nepretržitej prevádzke. Preto je logické, že by tu ľudia mali dostávať inú mzdu, ako keď pracujete v kancelárii alebo vo fabrike, kde je teplo. Stavebníctvo je veľmi náročné na organizáciu, bezpečnosť práce, systémové riadenie a ďalšie povinnosti, ktoré je potrebné na stavbách zabezpečiť, čo tiež vyžaduje finančné prostriedky.

* Zúčastnili ste sa ako odborník na verejnej diskusii za účasti predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Eriky Jurinovej. Čo ste tam prezentovali?

Na otázku, ako vidím stavebníctvo na Slovensku som rovno odpovedal, že pesimisticky. V predchádzajúcich odpovediach v tomto rozhovore som bol optimistický, ale pesimizmus u mňa pretrváva, pretože stavebníctvo dnes veľmi ťažko vstáva z popola. Na verejnej diskusii som kritizoval zodpovedných odborníkov nominovaných štátom. Títo sa v oblasti, kde je potrebná znalosť z investičnej prípravy stavieb ukazujú ako dostatočne odborní, aj kompetentní. S týmto potenciálom však nevedia zodpovedne a dynamicky pripraviť potrebnú štátnu investíciu, v ktorej by mali stavební podnikatelia záujem zúčastniť sa. Ako som spomínal, naša historická legislatíva, ktorú máme, predurčuje, že investície sa pripravujú extrémne dlho a neefektívne. Myslím tým Zákon o verejnom obstarávaní, Stavebný zákon, ktorý má viac ako 40 rokov a desiatky zmien. Preto je nevyhnutná úprava legislatívy a prijatie nového stavebného zákona, ktorý pripravujeme už 16 rokov. Toto sú jasné dôkazy, že štát nemá schopnosť zodpovedne a efektívne generovať podmienky tak, ako ich požaduje trh, a to bez rozdielu, aká politická strana alebo koalícia je pri jeho riadení.

* Na druhej stane, vývoj technológií a riadenia projektov v stavebníctve prechádza veľkými zmenami. Ako na ne reagujete v spoločnosti PROMA?

Aktuálne je PROMA profilovaná a organizačne nastavená tak, aby vedela zodpovedne zvládnuť všetky potrebné činnosti v investičnom procese výstavby. Nie vždy sa nám to darí zabezpečiť takto komplexne. Sme však spôsobilí vykonať a zabezpečiť všetky činnosti a práce potrebné od prípravy a programovania stavieb, spracovanie projektovej dokumentácie a potrebných povolení, následne realizáciu stavieb, kolaudáciu a uvedenie stavby do prevádzky. Ide o systém design and build, to znamená, že stavbu pripravíme, projektujeme, vybavíme povolenie, postavíme, uvedieme do prevádzky. Skúsenosť nám ukázala, že u našich investorov je záujem o takýto komplex služieb v investičnom procese výstavby. Zúčastňujeme sa veľkých projektov, hlavne v oblasti priemyselnej výstavby, ale aj stavieb pre služby, bývanie, šport a iných. V stavebníctve v súčasnosti prebieha zásadná zmena systému prípravy a riadenia výstavby. Prechádzame z riadenia v 2D systémoch na 3D systém s využitím BIM technológie prípravy stavieb a realizácie (BIM - Informačný model budovy). Je to zásadná zmena, stavby pripravujeme nie na výkrese, ale vo virtuálnom 3D modeli. Je to náročné na čas potrebný na vzdelávanie sa a aj finančne na zabezpečenie nového softvéru a hardvéru. Ide o 3D revolúciu v stavebníctve. Slovensko za týmito inovačnými potrebami zaostáva, ale v PROMA už dnes investujeme do týchto inovácií a snažíme sa ich zabezpečiť aj personálne. Máme svoje 3D štúdio, 3D tlačiareň, systémy, ktorými modelujeme stavby, snažíme sa v 3D systéme stavby aj projektovať. V najbližšom období sa budeme snažiť použiť 3D systémy aj pri samotnej realizácii a riadení stavieb.

Proma, s.r.o., pôsobí v oblasti investičnej prípravy, projektovania a riadenia stavieb. Postupne sa vyprofilovala od roku 1994, keď sa pretransformovala na právnický subjekt. Od tohto obdobia vyprodukovala viac ako 91 miliónov eur výnosov. Svoje aktivity vykonáva na Slovensku a v zahraničí, hlavne v Rusku.