Archív aktivít

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, ktorého hlavným cieľom je presadzovanie rozvoja a záujmov Slovenského stavebníctva a vytváranie podmienok pre dlhodobú stabilitu a perspektívu stavebníctva na Slovensku, organizoval v priestoroch medzinárodného veľtrhu CONECO 2019 spolu s partnermi viacero odborných podujatí. Jedným z nich bolo Fórum Slovenského stavebníctva 2019.

Diskusné fórum v tomto roku nadväzovalo na 25. konanie konferencie Teória a konštrukcie pozemných stavieb. Uskutočnilo sa dňa 27. 3. 2019 v Incheba EXPO Clube. Odborným garantom  fóra bol Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) spoločne s Technickým skúšobným ústavom stavebným (TSÚS), n.o. Spoluorganizátormi fóra boli Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Hlavné mesto SR Bratislava a Slovenská komora stavebných inžinierov. Fórum sa skladalo z troch panelov. V rámci prvého panelu zameraného na verejné obstarávanie odborníci skonštatovali a zhodli sa na nasledujúcom:

1. V stavebníctve sa naďalej obstaráva na najnižšiu ponukovú cenu (až na niekoľko výnimiek), pričom vo vysokom podiele vykazuje súťažná dokumentácia nedostatočného odborného prístupu obstarávateľov. Je potreba profesionalizovať verejné obstarávanie, riešením môže byť komora verejného obstarávania.

2. Zvýrazniť metodickú úlohu UVO, v spolupráci s UVO pripraviť metodické postupy aj pre  zohľadnenie nárastu nákladov uchádzačov z dôvodu inflačných vplyvov (rast cien materiálov, miezd, služieb) pri neúmerne dlhom trvaní verejného obstarávania.   

3. Novela zákona o VO nepriniesla očakávané skrátenie trvaní VO predovšetkým z dôvodu nedostatočne pripravených súťažných dokumentácií, z toho vyplývajúcich prieťahov vo vysvetľovaní súťažných podkladov, následných námietok uchádzačov a kontrol súťažných ponúk

4. Dlhé lehoty často opakovaných následných kontrol súťaží zo strany UVO pri vyhodnocovaní súťaží.

5. Je potrebné začať využívať inštitút prípravných trhových konzultácií podľa  § 25 zákona o VO ako efektívneho nástroja pre riešenie nejasností a otázok spojených s prípravou verejnej súťaže.

V rámci druhého panelu zameraného na klimatickú zmenu a jej vplyv na rozvoj miest odborníci skonštatovali a zhodli sa na nasledujúcom:

1. Zmena klímy a jej dôsledky sú výzvou pre rozvoj mesta a vytváranie prijateľnej mikroklímy v urbanizovanom prostredí.

2. Vzrastá potreba účinnej prevencie pred vytváraním mestských tepelných ostrovov a pred lokálnymi tzv. „bleskovými“ povodňami ako aj pôdnou eróziou.

3. Zakotvenie strategických cieľov v sektoroch ako je zdravie a kvalita života obyvateľov, zelená a modrá infraštruktúra (prírodná zeleň a vodné plochy), urbanizované prostredie, zachytávanie zrážkovej vody (zelené strechy ovplyvňujúce vznik nových biotopov a priepustné parkovacie plochy).

4. Budovať pre mestá účinne rozpočtové  a legislatívne nástroje, ktorými  mestá inteligentným spôsobom - smart city - budú priamo ovplyvňovať energetické nároky mesta, hospodárenie s alternatívnou energiou s prírodnými zdrojmi.

5. Agenda adaptácie a mitigácie miest na klimatickú zmenu musí byť v rukách miest, pretože tieto majú jednoznačne vplyv na zdravý život svojich obyvateľov.

6. Potrebný je komplexný prístup pri posudzovaní stavieb zohľadňujúci klimatické dáta (Klimatický atlas).

7. Je potreba viac metodicky pôsobiť v oblasti udržateľnej dopravy, podpory verejnej dopravy a cyklotrás.     

V rámci tretieho panelu zameraného na hĺbkovú obnovu budov a energetickú hospodárnosť odborníci skonštatovali a zhodli sa na nasledujúcom:

1. SR má vytvorený dostatočne podrobný a systémový legislatívny rámec na uskutočňovanie obnovy a hodnotenie energetickej hospodárnosti budov.

2. Obnova budov spĺňajúca požiadavky na energetickú hospodárnosť budov na ultranízkoenergetickej úrovni a od 1. januára 2021 na úrovni budov s takmer nulovou potrebou energie vyžaduje uskutočnenie hĺbkovej obnovy, t.j. významnej obnovy stavebných konštrukcií obalu budovy a významnej obnovy všetkých technických systémov vrátane spätného využívania tepla (rekuperácie) a zdrojov tepla, teplej vody a elektrickej energie využívajúcich obnoviteľné zdroje.

3. Nadväzne na hĺbkovú obnovu vzniká potreba spracovania projektovej dokumentácie vo vzájomnej súčinnosti mnohých profesií s kladným príspevkom využitia BIM.

4. Uskutočnenie hĺbkovej obnovy budov vyžaduje úzku spoluprácu viacerých profesií, zlepšenie organizácie práce a zvyšovanie kvality stavebných prác.

Zvyšuje sa potreba vysokokvalifikovaných pracovníkov naprieč všetkými úrovňami, potreba remeselníkov s novými profesijnými zručnosťami, čo je výzvou pre školské ako aj postgraduálne vzdelávanie.

Prezentácie: