Archív aktivít

Ak niekto položí otázku, prečo je v roku 2021 potrebné oznamovať štátu tú istú skutočnosť (prinajmenšom) na trikrát, a to vždy pod hrozbou trestu, pýta sa oprávnene

Ani návrh plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, napriek svojmu ambicióznemu názvu, nedáva optimizmus vo vzťahu k zlepšeniu podnikateľského prostredia. Prinajmenšom pokiaľ ide o síce rutinnú, ale administratívne náročnú záležitosť bežnej agendy firiem, ako je udržiavanie správnosti a aktuálnosti údajov o podnikateľovi v štátnom registri. Vlastne v registroch, a to je ten hlavný problém.

Podnikatelia dlhodobo štátu odkazujú, že sa chcú venovať svojmu kľúčovému biznisu a nie administratívnej agende. Žiaľ, ani v dnešnej ére „kilečiek“, antibyrokratických balíčkov a najnovšie už aj štedrého plánu z EÚ jasné svetlo na konci tunela zatiaľ nevidno. V hre je totiž prílišná a hlavne opakovaná byrokracia.

Ak podnikateľ mení napr. obchodné meno alebo sídlo, je potrebné zapísať túto skutočnosť do obchodného registra vedenom príslušným okresným súdom. Do tohto momentu je to v poriadku. Problém nastáva, že tým sa to celé nekončí – prinajmenšom pre podnikateľa uchádzajúceho sa o verejné zdroje v rámci procesov verejného obstarávania. Ten je totiž nútený tú istú zmenu oznámiť tomu istému štátu znova, avšak na rôznych iných miestach.

Podnikateľ obchodujúci so štátom je totiž štandardne zapísaný ešte v dvoch ďalších registroch. Prvý – zoznam hospodárskych subjektov, ktorý vedie Úrad pre verejné obstarávanie. Zmenu v ňom treba oznámiť Úradu pre verejné obstarávanie osobitne a to v lehote tridsiatich dní. Druhý – register partnerov verejného sektora, ten vedie Okresný súd v Žiline. V tomto prípade vzniká povinnosť podnikateľa oznámiť zmenu uvedenému okresnému súdu a to prostredníctvom tzv. oprávnenej osoby (napr. advokát). Tentoraz v lehote do šesťdesiatich dní. Za nesplnenie týchto dodatočných notifikačných povinností štát hrozí pokutami.

Ak niekto položí otázku, prečo je v roku 2021 potrebné oznamovať štátu tú istú skutočnosť (prinajmenšom) na trikrát, a to vždy pod hrozbou trestu, pýta sa oprávnene. Tieto notifikačné povinnosti podnikateľov zbytočne zaťažujú a odvádzajú ich pozornosť od skutočného podnikania a tvorby hodnôt. Naopak, znamenajú zbytočnú stratu času a vo forme poplatkov či ceny ľudskej práce aj neodôvodnené náklady navyše.

Kvôli oboznámeniu štátu o tom, čo ten už mal vedieť z iných vlastných registrov. Pre podnikateľov je toto notoricky známa téma, štát akoby ju však nechcel počuť. Alebo si na riešenie tejto administratívnej ťažkopádnosti, keď nie zjednotením tak aspoň prepojením všetkých štátnych registrov, vláda vzhľadom na doterajšie skúsenosti s digitalizáciou na Slovensku netrúfa.

Nech je to akokoľvek, plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky by sa tejto téme mal explicitne venovať a to dôsledným zavedením princípu „jedenkrát a dosť“. Ešte nie je neskoro.

Radoslav Šály

Autor je advokátom a vo svojej profesionálnej kariére radil zahraničným aj slovenským podnikateľom v rôznych právnych oblastiach. Viac ako sedem rokov viedol právne oddelenie veľkého medzinárodného hráča v stavebníctve. Je predsedom odbornej komisie pre verejné obstarávanie a podnikateľské prostredie v Zväze stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) a členom Medzinárodnej asociácie stavebného práva (ICLA).

Komentár si je možné rpečítať na nasledovnom linku: https://www.trend.sk/nazory-a-komentare/slovensko-krajina-registrov-zmeni-to-plan-obnovy