[Eurostav 11/21] Fórum slovenského stavebníctva 2021

Stavbári aktuálne zápasia nielen s vplyvmi koronakrízy, ale najnovšie aj s rastom cien materiálov na stavbách. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) to momentálne považuje za hlavný problém v sektore a žiada štát o jeho rýchle riešenie v podobe cenových úprav zazmluvnených zákaziek, pri ktorých je to opodstatnené. O tejto téme sa diskutovalo aj na tradičnom Fóre slovenského stavebníctva, ktoré zorganizovala profesijná organizácia stavebných podnikateľov v Bratislave spolu s Technickým a skúšobným ústavom stavebným v druhej polovici októbra.

Na príprave podujatia sa podieľalo aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Prezident ZSPS Pavol Kováčik upozornil, že cenový tlak vnímajú už od marca a vláde to signalizovali ešte začiatkom leta. „Hovoríme najmä o verejnom stavebníctve, kde s tým máme veľký problém,“ uviedol prezident zväzu s tým, že očakávali jednotný postup vlády a ministerstiev k riešeniu vzniknutej situácie. Spoločnostiam, ktoré majú uzatvorené zmluvy na verejné práce a preukážu nárast cien, resp. naplnenie podmienky nepredvídateľnosti, by podľa neho mal štát primerane akceptovať zvýšenie cien. Ide totiž o vypuklý problém, ktorý trvá už viac ako pol roka.

V súvislosti s niektorými návrhmi, aby si stavebné spoločnosti vyššie ceny materiálov vykryli z vlastných ziskov, šéf stavebných podnikateľov poukázal na to, že za posledné roky dosahovali firmy v odvetví priemerný zisk na úrovni dvoch až štyroch percent, z čoho nie je možné pokryť cenový nárast o desať až pätnásť percent. Podľa informácií štatistikov ceny materiálov v stavebníctve v auguste vzrástli medziročne o šestnásť percent, za osem mesiacov tohto roka boli oproti tomu istému obdobiu minulého roka vyššie priemerne takmer o šesť a pol percenta. Ceny stavebných prác v auguste sa medziročne zvýšili o viac ako šesť percent a od začiatku roka o necelé dve percentá. Podľa P. Kováčika vzorka na štatistickom úrade, ako je vykazovaná, nie celkom pokrýva špecifickosť cenového nárastu a extrémne sa to líši od typu stavby a druhu použitých materiálov.

Pomohol by plán verejných investícií

Stavbári dlhodobo volajú aj po príprave národného plánu verejných investícií štátu a samospráv, ktorý stále chýba a bol by podľa nich veľmi potrebný. Zoznamy investičných priorít v cestnej a železničnej infraštruktúre, ktoré pripravilo Ministerstvo dopravy a výstavby SR, podľa stavebných podnikateľov nepostačujú. Vzhľadom na veľký nedostatok pracovníkov v stavebníctve bude podľa prezidenta ZSPS potrebné zvýšiť produktivitu práce zmenou technologických postupov aj digitalizáciou. Vo zväze sa venujú aj novým výzvam viacou očakávanou zásadnou transformáciou stavebníctva. Podľa prezidenta zväzu je potrebné riešiť aj zlepšenie parametrov stavieb z hľadiska ich návrhu, prevádzkovej životnosti, ale aj predĺženie intervalov a minimalizáciu nákladov na údržbu, aby ich prevádzka a údržba boli efektívnejšie. Dlho očakávané a pripravované návrhy nových zákonov o výstavbe a územnom plánovaní, ktoré majú nahradiť zastaraný, takmer polstoročný stavebný zákon, by sa po dvojitom medzirezortnom pripomienkovaní napokon mali dostať na vládu. Podľa štátneho tajomníka podpredsedu vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie Martina Hypkého, ktorý sa takisto zapojil do diskusie na podujatí stavbárov, by sa tak malo stať koncom októbra. Nový stavebný zákon považujú v ZSPS za začiatok transformácie stavebnej legislatívy vrátane zmien viacerých zákonov a vyhlášok či metodických pokynov. „Pozitívom je, že po rokoch sa opäť zavádza podmienenie zhotovovania stavieb vzdelaním a praxou aj povinná certifikácia zhotoviteľov vyhradených stavieb, čo bezpochyby prispeje k zvýšeniu bezpečnosti a kvality výstavby,“ dopĺňa P. Kováčik.

Zelené výzvy na obnovu budov

K hlavným témam stretnutia stavbárov patrili výzvy súvisiace s ambicióznymi cieľmi Európskej zelenej dohody. Tá spolu s digitálnou transformáciou a uhlíkovou neutralitou znamená pre stavebníctvo aj z dlhodobého hľadiska najväčšiu výzvu. To popri zmene technológií procesov a postupov výstavby znamená aj zmeny vo financovaní, ktorými sa budú zaoberať okrúhle stoly v rámci projektu GreenDeal4Buildings. V prípade budov predpokladá Európska komisia zvýšenie tempa ich obnovy na úrovni dvoch percent ročne, podľa európskych expertov by to mali byť tri percentá, ak sa majú klimatické ciele do rokov 2030 a 2050 dosiahnuť. Obnova budov má na dekarbonizačné ciele veľký vplyv, potvrdila riaditeľka odboru stavebníctva na Ministerstve dopravy a výstavby SR Alena Ohradzanská. Slovensko má znížiť emisie z budov o 80 až 95 percent v porovnaní s rokom 1990, čo je podľa riaditeľky naozaj veľká výzva. „Máme predstavu, ako to dosiahneme. Určite robíme všetky kroky pre to, aby sme aj zvýšili možnosti finančných nástrojov, zlepšili financovanie obnovy, a budeme podporovať aj aktivity, ktoré budú viesť k lepším nástrojom a zručnostiam,“ ubezpečuje A. Ohradzanská.

Dominujú päťdesiatnici

Veľkú pozornosť z hľadiska nových vedomostí a zručností vo vzdelávaní v stavebníctve bude potrebné venovať vekovej skupine pracovníkov nad päťdesiat rokov. Tí totiž v odvetví prevládajú, pričom vekový priemer sa zvyšuje a je vyšší ako slovenský priemer. Sektor stavebníctva s nedostatkom pracovníkov v rôznych profesiách bude podľa prognóz potrebovať do štyroch rokov približne 21-tisíc zamestnancov. Ak sa absolventi budú správať rovnako ako za posledných päť rokov, podľa expertky z ľudí pripravujúcich sa v odbornom vzdelaní zostane len dvetisíc absolventov, ktorí reálne nastúpia do práce v sektore. Čiže 19-tisíc si bude musieť sektor zohnať niekde inde, v iných odvetviach. V rámci tohto panelu Zuzana Kyrinovičová z odboru celoživotného vzdelávania v Ústave vzdelávania a služieb, s. r. o., informovala o vytvorení piatich vzdelávacích programov na Slovensku pre remeselné profesie v rámci medzinárodného projektu CraftEdu. Uviedla, že je potrebné, aby predovšetkým zamestnávateľské zväzy mohli čerpať európske peniaze na dovzdelávanie dospelých a v rámci nich ponúkať vzdelávacie programy zamerané na zvyšovanie kvalifikácie ľudí a odborné vzdelávanie pri prechode na zelené a digitálne hospodárstvo. Veľká časť stavebných firiem na Slovensku má od jedného do piatich zamestnancov, ktorí nie sú schopní absolvovať zložitý proces uchádzania o eurofondy a zároveň ich implementáciu.

Viac pozornosti mostom

Súčasťou programu konferencie boli aj mosty, presnejšie ich diagnostika a obnova. Ak sa podiel mostov so zlým a veľmi zlým stavebno-technickým stavom zvyšuje, počet mostov s dobrým stavom sa znižuje. Diagnostika mostov je však na solídnej technickej úrovni, povedal Ján Kucharík, emeritný pracovník spoločnosti VÚIS Mosty. Uviedol, že najväčším nepriateľom mostov je voda, zatekanie. Kedysi to zapríčinilo aj nie úplne dokonalé zvládnutie návrhu mostných konštrukcií. Problémom bolo aj vyhotovenie hydroizolácie mostov. Mosty si vyžadujú systematickú, pravidelnú a kvalitnú údržbu. Ak sa nerobí, v blízkej budúcnosti sa to vypomstí. Situácia v Európe podľa P. Kováčika z hľadiska hospodárenia s mostmi nie je oveľa lepšia než na Slovensku. Európska komisia pripravuje osobitný program na systémovú obnovu mostov, na čo by sa mali aj vyčleniť prostriedky. 

ZSPS v skratke

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska je nezávislá dobrovoľná, nepolitická, otvorená hospodárska a záujmová právnická osoba vykonávajúca svoju činnosť ako organizácia zamestnávateľov.

Združuje hospodárske podnikateľské subjekty pôsobiace v činnostiach súvisiacich so stavebníctvom.

Kontakt

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska

Viedenská cesta 5

851 01 Bratislava

(02) 436 332 63

sekretariat@zsps.sk

www.zsps.sk

Prihlásenie