Archív aktivít

Vlastníci budov, napríklad obce a mestá, ktorý bol zverený značný fond verejných budov a vlastníci bytových domov (spoločenstvá vlastníkov bytov) zohrávajú kľúčovú úlohu pri uskutočňovaní energetickej transformácie s jedinečným mandátom pre ich aktíva a jedinečnou právomocou zvolávať aktérov v rámci hodnotového reťazca. Títo vlastníci však získali vlastníctvo, na ktorého údržbu majú veľmi limitované finančné zdroje (ak vôbec). Preto je v súčasnosti podstatnou prekážkou zvýšenej miery renovácie vo verejnom ako aj súkromnom sektore vytvorenie a dlhodobé udržanie finančnej a technickej kapacity na rozvoj projektov.

Vlna renovácie Európskej zelenej dohody má za cieľ zdvojnásobiť mieru renovácie budov do roku 2030, čo si vyžaduje aj rozsiahle investície do fondu verejných a súkromných budov. Okrem toho musia členské štáty vo svojich dlhodobých stratégiách renovácie stanoviť opatrenia s cieľom zabezpečiť vysoko energeticky účinný a dekarbonizovaný národný fond budov a uľahčiť nákladovo efektívnu transformáciu existujúcich budov na budovy s nulovou spotrebou energie. V súlade s plánom REPowerEU na postupné odstránenie závislosti EÚ od dovozu fosílnych palív sa verejný sektor vyzýva, aby zohrával kľúčovú úlohu pri znižovaní svojej spotreby energie prostredníctvom renovácií budov.

Je nutné vytvoriť schému financovania obnovy budov na vysoko energeticky účinné budovy, ktoré podporia vlastníkov budov pri získavaní financií na kompenzáciu počiatočných nákladov na energetickú obnovu budov na plusový energetický štandard a štandard budov s nulovými emisiami.

Jednou z ciest získavania know-how je replikácia inovácií vytvorených Európskymi projektami v oblasti Smart Cities, ktoré sú podporované nadnárodnými donormi, vrátane výskumných a inovačných programov EÚ Horizont 2020 a Horizont Európa. Slovensko značne zaostáva za ostatnými členskými štátmi v účasti na takýchto projektov v rámci Horizontu 2020 a situácia sa ešte zhoršila prechodom na Horizont Európa. Medzi hlavné dôvody patrí nedostatočná podpora národných programov v tejto oblasti a chýbajúca politická podpora projektových návrhov.

Na prekonanie tohto stavu je nutné vytvoriť podpornú schému pre oblasť Smart Cities na úrovni operačných programov, vrátane podpory účasti slovenských miest v Európskych projektoch.

Spracovať a presadiť legislatívne podmienky participatívneho financovania, vrátane podmienok pre nezávislý dohľad regulátora.

Participatívne financovanie formou komunitných projektov je vďaka svojim výhodám ideálne pre financovanie projektov pre transformáciu na čistú energiu, doplňujúc projekty financované tradičnými bankovými produktami. Účasť občanov a miestnej samosprávy na projektoch spojených s prechodom na obnoviteľnú energiu už prakticky preukázala značnú pridanú hodnotu vo forme väčšieho akceptovania obnoviteľnej energie obyvateľmi a väčšieho prístupu k dodatočnému súkromného kapitálu, čo viedlo k väčšiemu výberu pre spotrebiteľov a väčšej účasti občanov v prechode na čistú energiu. Keďže ide o komunitné projekty, občania tak môžu priamo rozhodovať o prioritách týchto projektov, a po ich dokončení sú priamymi užívateľmi výhod s nimi spojených. A pri správnom nastavení legislatívy môžu vďaka vysokej transparentnosti priamo dohliadať na ich priebeh.

Podľa princípov EÚ, ceny energie by mali odrážať skutočné náklady na energiu, aby boli koncoví užívatelia viac stimulovaní k šetreniu, a trh s energiou by mal pracovať na prideľovaní energie na činnosti, ktoré vytvárajú najväčšiu pridanú hodnotu. Cena uhlíkových palív a plynu na dnešnom trhu je cenou manipulatívnou a ako sa vyjadrila Európska komisárka pre energiu Kadri Simon, plyn je navyše zo strany Ruska používaný ako zbraň. V roku 2021 EÚ čelila energetickej kríze, a to aj vďaka tomu, že využitie obnoviteľných zdrojov energie v EÚ silne zaostáva (Slovensko je v zavádzaní obnoviteľných zdrojov na chvoste EÚ). Táto situácia vyústila v 2022 v ostrý konkurenčný boj uhlíkových energetických komodít, ktoré sa snažia znovu získať svoje postavenie alebo dokonca zarobiť na zmanipulovanom trhu a na agresii voči Ukrajine. To viedlo k prudkému nárastu cien energií pre spotrebiteľa, najmä v prípade dodávok tepla a teplej vody, aj keď nárast cien elektriny a plynu pre rodiny nebol taký výrazný ako v neregulovanej oblasti.

K takýmto výkyvom v na trhu s energiami bude dochádzať aj v budúcnosti, nakoľko proces dekarbonizácie energií bude zdĺhavý a volatilita trhu s energiami nezmizne ani s utlmením uhlíkových palív. Preto je nutné pripraviť nástroje na zmiernenie dopadov pre domácnosti s cieľom uchrániť ich od „dočasnej energetickej chudoby“. Takéto opatrenia a priame intervencie na trhu s energiami sú určite menej nákladné ako dopady inflácie na ekonomiku a technickej recesie v dôsledku boja proti nej, ako sme svedkami v súčasnosti.

Tieto nástroje by mali byť komplementárne k nástrojom bola proti „dlhodobej energetickej chudoby“, ktorá má štrukturálny charakter a vyžaduje si permanentnú pozornosť zodpovedných autorít.

Pripraviť a implementovať schému podpory pre motiváciu vzniku energetických spoločenstiev s cieľom znížiť zaostávanie Slovenska vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie a dosiahnutia kapacity obnoviteľných zdrojov energie vo vlastníctve občanov na úrovni členov EÚ akými sú Nemecko alebo Holandsko, ktoré čelia obdobným výzvam v dekarbonizácii energetických zdrojov a znižovaniu závislosti od plynu z Ruska.

Podporiť programy šírenia vedomostí a zručností súvisiacich s implementáciou nových riešení smart energetických služieb zameraných na spotrebiteľov (prosumerov z energetických spoločenstiev) ako aj potrebných odborníkov na ich realizáciu.

Prevzaté z https://greendeal4buildings.eu/sk/podujatia/opatrenia-prijate-na-tretom-stretnuti-slovenskeho-okruhleho-stola/