Archív aktivít

6.2.2023 | Únii aj Slovensku chýbajú tisícky vyškolených ľudí, ktorí by vedeli inštalovať tepelné čerpadlá, fotovoltické panely či veterné turbíny. To môže ohroziť plány EÚ na masívne nasadenie obnoviteľných zdrojov. Eurokomisia chce zapojiť viac žien, konkrétny plán však nemá.

Pre súbeh ekonomickej, energetickej a klimatickej krízy si Európa čím ďalej, tým jasnejšie uvedomuje dôležitosť prechodu na zelenú ekonomiku. Aj napriek tomu, že osádzame čoraz viac solárnych panelov, inštalujeme tepelné čerpadlá a jazdíme na elektrických vozidlách, tieto plány čelia závažnému problému – chýbajú ľudia.

„Aj tie najlepšie technológie sú užitočné len vtedy, ak máme vyškolených pracovníkov, ktorí ich vedia nainštalovať a ovládať,“ povedala vo svojom prejave na ekonomickom fóre v Davose predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen.

Dodáva tiež, že „s veľkým nárastom čistých technológií budeme potrebovať rovnako veľký nárast nových zručností a šikovných zamestnancov v tomto odvetví.“

Kde vziať ľudí?

Rok 2023 je Európskym rokom zručností a nového Priemyselného plánu v rámci Európskej zelenej dohody. Ten prináša voľnejšie pravidlá pre štátne subvencie a daňové úľavy pre zelené technológie aj znižovanie administratívneho bremena pri ich zavádzaní.

Európska únia ním reaguje na veľký americký balík pomoci pre zelený priemysel. Budovanie kapacít v oblasti zelených technológií je jedným z hlavných pilierov plánu. Naznačuje, že katastrofálny sa nedostatok ľudí so zručnosťami v oblasti nových technológií týka celej Európy.

„Dopyt po šikovných ľuďoch je akútny. Nedostatok pracovných síl sa medzi rokmi 2015 až 2021 zdvojnásobil v sektoroch, ktoré sú považované za kľúčové pre zelený prechod,“ hovorí dokument.

Dopyt po kvalifikovaných ľuďoch sa zvyšuje napríklad v stavebníctve, udržateľnej doprave, výrobe obnoviteľnej energie a obehovej ekonomike.

Podľa Európskej komisie bude len sektor batérií vyžadovať zaškolenie, doškolenie alebo rekvalifikáciu odhadom 800-tisíc pracovníkov do roku 2025. Komisia preto zriadila Európsku akadémiu pre batérie, ktorá má pomôcť pri riešení tohto problému. Ohrozeným je tiež solárny priemysel. Ten bude potrebovať do roku 2030 milión zaškolených pracovníkov, dvakrát toľko ako je v sektore dnes.

Na preklenutie tohto nedostatku predkladá Komisia v priemyselnej stratégii niekoľko riešení.

Na začiatok odporúča členským štátom v rámci plánov obnovy investovať aj do toho, aby „svojim zamestnancom poskytli zručnosti nevyhnutné pre zelený prechod“.

Dokument tiež poukazuje na úlohu Európskej dohody o zručnostiach, ktorá slúži na podporu spolupráce pri zaúčaní pracovníkov v rámci zelenej a digitálnej ekonomiky. Doteraz sa rôzne spoločnosti a školitelia zaviazali k rekvalifikácii alebo k rozšíreniu znalostí šiestich miliónov ľudí.

Plán Komisie od februára počíta aj s ďalšou spoluprácou, ktorá sa týka rozvoja „obnoviteľných projektov na pevnine“ či „partnerstva v oblasti tepelných čerpadiel“, ktoré by malo započať do konca roka.

Slovensko reaguje pomaly

Na Slovensku rieši nedostatok ľudí v stavebníctve Zväz stavebných podnikateľov (ZSPS). V roku 2021 pripravil spolu so Sektorovou radou pre Stavebníctvo, geodéziu, kartografiu stratégiu rozvoja ľudských zdrojov do roku 2030. Stratégia bola prerokovaná s rozhodujúcimi ministerstvami, no zaužívané postupy zo strany štátu sa podľa prezidenta ZSPS Pavla Kováčika nezmenili.

„Pri obnove budov ide o technologicky náročné remeselné činnosti, takže deficit vo výchove a príprave dostatočného počtu pracovníkov sa v tejto oblasti prejavuje zvlášť výrazne,“ konštatuje Kováčik pre EURACTIV Slovensko. Na Slovensku podľa neho nefunguje dlhodobé plánovanie potrieb stavebných kapacít na obnovu budov, či už do roku 2030, alebo do roku 2050.

Kľúčové je podľa stavebníkov aktualizovať obsah učebných a študijných odborov na stredných školách a študijných programov na vysokých školách o konkrétne inovačné prvky, ktoré Sektorová rada zadefinovala. Okrem budúcich absolventov sa musí Slovenská republika začať intenzívnejšie venovať vzdelávaniu dospelých, teda tých, ktorí sú v produktívnom veku a ktorých sa technologické inovácie týkajú.

V stavebníctve bude kľúčové ďalšie vzdelávanie dospelých u živnostníkov, malých a stredných podnikateľov. Stavebníci navrhli aj legislatívne úpravy, aby motivovali zamestnávateľov vstupovať do vzdelávacieho procesu prostredníctvom daňových úľav.  „Takýto krok by podporil skvalitnenie výučby budúcich absolventov, čím by zosúladil požiadavky trhu práce v rámci vzdelávacieho systému,“ potvrdil Kováčik.

Potenciál „kvalifikovaných žien“

Európska únia by sa v rámci snahy o rozšírenie zručností mala tiež vysporiadať s rodovo nevyváženým obsadením v týchto sektoroch. V pláne Komisia zdôrazňuje, že „v sektore obnoviteľných zdrojov je len tretinové zastúpenie žien v rámci celkovej pracovnej sily“ a že „máme jasnú príležitosť využiť potenciál kvalifikovaných žien“.

Tento nie príliš šikovný pokus vtesnať do tejto rovnice ženy neobsahuje presné kroky a schému, ktorá by mohla posilniť úlohu žien pri zelenom prechode.

Ešte teda uvidíme, či sa Európskej únii podarí premeniť svoj Rok zručností a Zelenú priemyselnú stratégiu na realitu, v ktorej bude mať Európa dostatok kvalifikovaných ľudí a či medzi nimi budú aj ženy.

Ak to Európska únia zvládne, mohla by tým vyriešiť prepúšťanie zo slabnúceho priemyslu s fosílnymi palivami, posilniť trh práce v rámci bloku a zvýšiť európsku produkciu. V prípade, že to nezvládne, riskuje zaostávanie v procese energetického prechodu, ohrozenie svojej energetickej bezpečnosti a svoju vedúcu pozíciu v boji proti klimatickej kríze.

Prevzaté z https://euractiv.sk/section/klima/news/chybaju-ludia-v-profesiach-potrebnych-na-zeleny-prechod/