Trend | 16.11.2017 | Rubrika: Stavebníctvo | Strana: 63 | autor: Jarmila Horáková | Téma: Stavebné firmy

Stavať technologicky kvalitne na Slovensku vieme, ale onedlho nebude mať kto na stavbách robiť



Pracovníci Strednej odbornej školy stavebnej na Nábreží mládeže v Nitre každoročne obehnú v okolí šesťdesiat základných škôl. Žiakom približujú ponuku stavebných profesií, ktoré učia, no získať nových prvákov je ťažké. "Nedarí sa nám udržať záujem o stavebné odbory. Remeslá, v ktorých sa deti učia pracovať aj rukami, sú, žiaľ, stále vnímané ako menej atraktívne. Aj napriek tomu, že naši absolventi majú uplatnenie prakticky okamžite a často sú veľmi dobre zaplatení," hovorí riaditeľka školy Ľubica Hlaváčová. "Lebo v spoločnosti sme si akosi zdehonestovali manuálnu prácu," dodáva. Z času na čas do školy predsa len nastúpia žiaci najmä z rodín, kde sa v stavebných profesiách remeslo dedí z otca na syna. "Prichádzajú študovať rôzne stavebné odbory, aby mohli fundovane a odborne pôsobiť v rodinných stavebných firmách," konštatuje riaditeľka.



Chýbajú robotnícke profesie



V tomto školskom roku navštevuje 86 stredných odborných škôl na Slovensku s odbormi zameranými na stavebníctvo 8 663 žiakov, v minulom školskom roku z nich vyšlo 2 222 absolventov. Remeslá, ktoré na trhu práce chýbajú, mali medzi nimi malé zastúpenie. Napríklad za strechárov sa vyučilo 12 žiakov, podlahár nebol ani jeden, murárov pribudlo, bolo ich 298, tesárov 56, inštalatérov 256. Duálne vzdelávanie v stavebníctve takmer nefunguje, aktuálne je v ňom zaradených len 14 žiakov, z toho sú traja murári a traja inštalatéri. Pritom ešte v roku 1995 chodilo do škôl so stavbárskymi odbormi vyše 16-tisíc žiakov a do praxe vtedy prišlo viac ako päťtisíc absolventov.


Z kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva spracovanej analytickou spoločnosťou CEEC Research vyplynulo, že nadpolovičnú väčšinu slovenských stavebných spoločností trápi aspoň čiastočný nedostatok pracovných síl, pre ktorý musia odmietať 17,1 percenta zákaziek. V priemere by stavebné spoločnosti potrebovali zvýšiť svoje kapacity o 28 percent. Najviac chýbajú robotníci, až 95 percent a potom majstri - 44 percent.
Nedostatok robotníckych profesií na stavbách potvrdzujú aj údaje portálu Profesia.sk. V porovnaní s minulým rokom stúpol počet pracovných inzerátov v stavebníctve takmer o pätinu - na 7 768 pracovných ponúk. Prevládajú najmä požiadavky na stredoškolské vzdelanie. Až 64 percent ponúk je vhodných pre ľudí so stredoškolským vzdelaním s maturitou, prípadne bez maturity.



Stratila sa stavovská hrdosť



V stavebníctve, podobne ako v strojárstve, sa u mladých ľudí postupne vytráca niekdajšia stavbárska hrdosť na povolanie, priznáva Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS). "Cítime, že povesť stavebníctva čoraz viac poškodzujú nezmyselne nafúknuté či nesprávne interpretované kauzy, ktoré sa napokon ani nedoriešia," ozrejmuje dôvody súčasného stavu. "Pre Slovensko je pritom stavebníctvo historicky tradičným odvetvím," pripomína.


Podľa P. Kováčika sa pod tento stav podpisuje aj skutočnosť, že takmer tretinu stavebnej produkcie vykonávajú živnostníci. "Zhotovovanie stavieb je voľnou živnosťou, čo spôsobuje nerovnováhu na trhu práce, často sa stretávame s nekvalitou, čo sa potom spája aj s neatraktívnym obrazom stavebníctva v očiach laickej verejnosti. Toto všetko sa pretavuje do nezáujmu mladých ľudí o štúdium učebných a študijných odborov v stavebníctve," vysvetľuje P. Kováčik. Pritom staršia generácia stavebníkov postupne odchádza do dôchodku, no mladí pribúdajú iba veľmi pomaly. Pri robotníckych zamestnaniach je momentálne viac ako polovica zamestnancov starších ako 45 rokov.


P. Kováčik upozorňuje aj na výrazný nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami pre trh práce. "Ak bude vývoj naďalej takýto, na Slovensku síce budeme vedieť technologicky kvalitne stavať, no o chvíľu nebudeme mať s kým. Dnes máme 200 učňov pripravujúcich sa na stavbárske profesie, čo je alarmujúco málo," konštatuje prezident ZSPS.
Podľa názorov ľudí zo stavebných firiem by pomohlo prekonať problém s nedostatkom pracovných síl prepojenie školy a praxe, teda povinná prax v stavebnej firme. Následne by bolo potrebné zvýšiť dotácie odborným školám. Najmenej bodov riaditelia v prieskume priradili možnosti odbornej praxe v zahraničí, zistila CEEC Research.



Ako na vysokých školách?



Pred niekoľkými rokmi, keď sa začala prejavovať ekonomická kríza a narastala nezamestnanosť, prejavil sa pokles záujmu o štúdium na stavebných fakultách. V poslednom období sa však situácia opäť mení. Prodekan Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity Peter Makýš hovorí, že medziročný nárast počtu prihlášok o štúdium bol 20-percentný, ich počet presiahol tisícku. Výpadok študentov z predchádzajúci rokov však stavebné, projekčné alebo realizačné firmy cítia, obracajú sa na fakultu s ponukou zamestnania pre absolventov, no tá ich záujem nevie uspokojiť. P. Makýš to vysvetľuje tým, že študenti si už počas štúdia vedia nájsť brigády v stavebných firmách, kde im ponúkajú aj zamestnanie po skončení štúdia. "Pribúda firiem, ktoré si nedostatok absolventov uvedomujú, a tak spolupracujú s fakultou na rôznych projektoch, pričom oslovujú na spoluprácu aj študentov nižších ročníkov, kde je väčšia šanca získať šikovného voľného študenta," ozrejmuje situáciu P. Makýš.


Dekan Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity Josef Vičan sa nedomnieva, že klesajúci záujem stredoškolákov o študijné programy technického zamerania možno jednoznačne priradiť k útlmu činnosti v stavebníctve. Najviac študentov mala fakulta v roku 2008, v súčasnosti ich je o 40 percent menej. "Pokles bol postupný už od roku 2013 a pri klesajúcom počte absolventov stredných škôl ho nie je možné jednoznačne priradiť k útlmu činnosti v stavebníctve," je presvedčený J. Vičan.


Podobné názory prezentuje aj prodekanka Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach Mária Kozlovská.



***



Príbehy zo života



Rodina Kvaššayovcov z Malaciek sa pokrývačským remeslom živí už deväťdesiat rokov. Súčasný majiteľ stavbárskej firmy Jaroslav Kvaššay hovorí, že za všetko môže jeho prastarý otec Ján, ktorý v roku 1927 v Malackách založil v ich rodine dynastiu pokrývačov. A odvtedy sa ešte nestalo, aby toto remeslo nemalo u Kvaššayovcov nasledovateľa. "Zo strechy je svet krajší, máte väčší rozhľad," vysvetľuje, prečo toto remeslo v rodine toľkým učarovalo. Už dnes je isté, že až sa raz J. Kvaššay rozhodne odísť do dôchodku, bude môcť firmu odovzdať svojmu mladšiemu synovi Jánovi. Ten sa učí za murára. Ale J. Kvaššay nedôveroval slovenskému školstvu a syna poslal na učenie do Rakúska. "Tam sa síce učí za murára, ale potom prejde k nášmu remeslu pokrývača," hovorí. Pätnásťročný syn sa takto rozhodol sám, dokonca kvôli zvládnutiu nemčiny absolvoval za hranicou už deviatu triedu. Strechár a podnikateľ J. Kvaššay má pocit, že slovenské školstvo je nekvalitné. Aj jeho firma si istý čas pripravovala v učňovskom stredisku strechárov sama, no postupne tí, čo sa vyučili, presedlávajú do iných sfér. "Od roku 2000 sme mávali vo firme štyroch až piatich učňov, no po roku 2013 záujem očividne začal upadať. Posledné tri roky sa za strechára neprihlásil ani jeden záujemca," hovorí J. Kvaššay. Remeslu podľa neho škodí aj to, že dnes sa každý pozerá skôr na cenu ako na kvalitu. A tak odbornú robotu strechára neraz vykonávajú neodborne laici za malý peniaz. Roman Prostredný tiež manažuje svoju stavebnú firmu. Majstrom na stavbe sa stal pred piatimi rokmi hneď po maturite na Strednej odbornej škole stavebnej na Nábreží mládeže v Nitre, kde absolvoval odbor operátor stavebnej výroby. Jeho starý otec Jozef Chňapko, ktorý so spoločníkom vlastnil stavebnú firmu ELLIO Nitra, rozbiehal výstavbu bytových domov a chýbal mu práve stavebný majster. R. Prostredný mal pri výbere strednej školy jasno. Chcel ísť v šľapajach starého otca, zachovať v rode stavbárske remeslo, od ktorého aj prebral rodinný podnik. Je mladý, nemá ešte ani tridsať rokov, ale tvrdí, že ho najviac mrzí neochota jeho vrstovníkov robiť manuálnu prácu. "Neexistuje stavovská hrdosť na povolanie, každé dieťa chce byť študované, mať titul. Ale takto to nemôže ísť donekonečna. Starší odchádzajú do dôchodku a mladí nemajú záujem o prácu," obáva sa o budúcnosť stavbáriny R. Prostredný.
(jh)



8 663 žiakov navštevuje v tomto školskom roku 86 stredných odborných škôl na Slovensku s odbormi zameranými na stavebníctvo



Koľko mladých vychádza ročne zo strednej školy so zameraním na stavebníctvo (%)



Pozn.: vrátane SOU a združených SŠ do roku 2007


PRAMEŇ: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR



Po akých odborov bol najvyšší a najnižší dopyt
(2017)



Počet žiakov v odbore Absolventi
spolu vzdelávaní v duálnom v 2016 roku


Staviteľstvo 2 982 0 680


Staviteľstvo - pozemné staviteľstvo 78 0 22


Staviteľstvo - požiarna ochrana 65 0 14


Staviteľstvo - stavebný manažment 16 0 0


Operátor stavebnej výroby 410 0 90


Mechanik stavebnoinštalačných zariadení 491 2 134


Stavebníctvo 319 0 93


Murár 1 149 3 298


Tesár 126 0 56


Technik vodár vodohospodár (exp.) 69 0 0


Montér suchých stavieb 79 0 26


Kachliar 14 0 15


Maliar 78 0 22


Inštalatér 656 3 256


Podlahár 9 0 0


Strechár 50 0 12


Stavebná výroba 1 237 6 263


Kominár 27 0 0


Geodézia, kartografia a kataster 469 0 163


Technik energetických zariadení budov 339 0 78


Celkový súčet 8 663 14 2 222



Pozn.: vrátane SOU a združených SŠ do roku 2007


PRAMEŇ: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR



Foto autor| FOTO - MAŇO ŠTRAUCH



O autorovi| Jarmila Horáková, Autorka je spolupracovníčka TRENDU.