Pravda | 12.4.2018 | Rubrika: Titulná strana | Strana: 1 | autor: Martin Majerníček | Téma: Stavebné firmy

Dva roky od podpisu zmluvy so španielskymi staviteľmi prevládajú z projektu rozpaky

Pri rekonštrukciách niektorých ciest v Bratislave aktuálne kolabuje doprava. Deje sa tak v čase, keď hlavné mesto stále márne čaká na skutočný začiatok výstavby nového diaľničného obchvatu. Španielsky koncesionár, ktorý je zodpovedný za výstavbu, aj takmer dva roky od podpisu zmluvy vykonal na niektorých miestach len prípravné práce. Okolo Bratislavy sú opustené staveniská, ktoré doslova chátrajú a zarastajú trávou.

Začína sa špekulovať o tom, či Španieli stavbu pri nízkej vysúťaženej cene vôbec uskutočnia. Problémy sú so zmluvami so slovenskými dodávateľmi. Tí nemajú po poklese nezamestnanosti v krajine dostatok robotníkov a musia ich lákať na čoraz vyššie mzdy. Dostavba obchvatu je pre hlavné mesto kľúčová. Dopravná situácia sa v Bratislave nezlepšuje. Nehoda na jednom z hlavných ťahov, prípadne jeho rekonštrukcia paralyzujú takmer okamžite hlavné ťahy v meste.

Koncesná zmluva bola podpísaná ešte 20. mája 2016. Dnes je už takmer isté, že pôvodný termín dokončenia 59,1 kilometra štvorprúdoviek v roku 2020 je nereálny. "Rozbeh stavebných prác je pomalší, ako sa očakávalo, v súčasnosti sú realizované prakticky len prípravné práce," povedal Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Podľa jeho slov je dokončenie časti diaľnice D4 a časti rýchlostnej cesty R7 medzi Bratislavou a Holicami v smere na Dunajskú Stredu možné najskôr v roku 2021, prípadne až v roku 2022.

Bratislavský nultý obchvat vznikne na diaľnici D4. V tomto projekte má byť diaľnica postavená medzi križovatkou Jarovce s diaľnicou D2 až po bratislavskú mestskú časť Rača. Pokračovanie - s. 10

Dokončenie diaľnice D4 spolu s tunelom Karpaty v aktuálnom projekte nefiguruje. Spolu s diaľnicou má v najbližších rokoch juhovýchodne od Bratislavy vyrásť aj časť rýchlostnej cesty R7, ktorá uľahčí vstup do hlavného mesta.


"Nemáme, samozrejme, radosť z ohláseného meškania prác. Nazdávame sa, že vláda by mala už dávno podniknúť účinné kroky na odstránenie sporov a tiež relevantne informovať obyvateľstvo o presných príčinách sklzu, ako aj o prípadných vyjednaných termínoch," povedal Gabriel Bárdos, primátor Šamorína. Podľa jeho slov práce pokračujú na neproblémových objektoch a na menej frekventovaných úsekoch.


Pokračovanie prípravných prác potvrdila aj starostka mestskej časti Podunajské Biskupice Alžbeta Ožvaldová. Neďaleko Podunajských Biskupíc na ceste tretej triedy III/1030 pred niekoľkými dňami pribudol v súvislosti s prácami semafor, vďaka ktorému sa v úseku vytvárajú sporadicky dopravné zdržania.


"Iba ako občan z okolia stavby vidím, že stavebné práce nie sú veľmi intenzívne, resp. stagnujú, čo mi je veľmi ľúto, pretože aj naši občania dennodenne prežívajú útrapy spojené s dochádzkou do a z Bratislavy, najmä v ranných a poobedňajších, respektíve vo večerných špičkách," povedala starostka Obce Báč Helena Vonyiková. Okolo tejto obce ležiacej východne od Šamorína povedie rýchlostná cesta R7. Do jej katastrálneho územia však nezasiahne, takže obec Báč nie je účastníkom stavebného konania.


Projekt D4/R7 vzniká zo súkromného kapitálu formou PPP projektu. Koncesionár zodpovedá za výstavbu a 30-ročnú prevádzku ciest, pričom od štátu získa ročné splátky ako platby za dostupnosť. Splácanie sa začína až v momente odovzdania ciest do užívania. Štát pôvodne očakával, že výstavba a 30-ročná prevádzka projektu D4/R7 si vyžiada sumu na úrovni 4,5 miliardy eur. V tendri nakoniec uspelo konzorcium Obchvat Nula vedené španielskou spoločnosťou Cintra, ktoré sa zaviazalo cesty postaviť a prevádzkovať za 1,9 miliardy eur. Štát má po dokončení stavby ročne platiť 52,8 milióna eur.


Denník Pravda ako prvý ešte v októbri 2017 priniesol informáciu o tom, že konzorcium Obchvat Nula má problémy so zazmluvnením slovenských subdodávateľských spoločností. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) má podľa prezidenta Kováčika aktuálne informácie o uzatvorených zmluvách na čiastkové práce. "Informácie o zazmluvnení podstatných častí stavebných prác nemáme," dodáva Kováčik.


Časť prác už domáce firmy uskutočnili. "Váhostav doteraz realizoval pre konzorcium D4/ R7 výstavbu prístupových komunikácií na vybranú časť stavby. V prípade, že príde k vzájomnej dohode o možnosti ďalšej spolupráce, je Váhostav pripravený poskytnúť svoje pracovné, ako aj výrobné kapacity," informuje hovorca spoločnosti Váhostav Tomáš Halán. Zároveň však dodáva, že z pohľadu Váhostavu nie je výstavba reálne spustená. Za necelé dva roky od podpisu zmluvy sa situácia na stavebnom trhu zmenila. ZSPS tvrdí, že v stavebníctve chýba kvalifikovaná pracovná sila. Nedostatok pracovníkov firmy môžu riešiť zvyšovaním miezd, čo následne povedie k vyšším nákladom. ZSPS s odvolaním sa na údaje zo Štatistického úradu SR tvrdí, že priemerná mzda v stavebníctve dosahuje 675 eur, pričom v priemysle ide až o 1 052 eur. Ide o celoslovenské priemery a v Bratislave a okolí sú platy aj o tretinu vyššie.


Konzorcium Obchvat Nula chce s novinármi komunikovať len prostredníctvom tlačových správ, pričom priame otázky nezodpovedá. Verejnosť doteraz nepozná presný harmonogram prác. Koncesionár však tvrdí, že sa chce sústrediť najmä na spoluprácu s menšími a strednými slovenskými podnikmi, pričom cena nie je jediným parametrom, na základe ktorého konzorcium vyberá subdodávateľov. Štát pôvodne meškal s odovzdaním niektorých stavebných povolení pod diaľnicou D4. Pre problémy s výkupom pozemkov došlo k zmene zákona o vyvlastnení, do ktorého bol zavedený inštitút predčasnej držby. "Začiatok stavebných prác v ich plnom rozsahu závisí od vydania právoplatných stavebných povolení, ktoré budú odzrkadľovať upravený projekt a technické riešenia, ktoré predložilo víťazné konzorcium v rámci samotného tendra," informuje konzorcium, pričom tvrdí, že doteraz vydané stavebné povolenia boli z predchádzajúcich štádií projektovej dokumentácie. Koncesionár očakáva, že konania budú ukončené v apríli. Rezort dopravy s tým však nesúhlasí. "Ministerstvo dopravy koncesionárovi už pred viac ako pol rokom odovzdalo všetky stavebné povolenia, na základe ktorých koncesionár môže začať stavať. Celý proces zmeny týchto vydaných stavebných povolení podľa ponuky, ktorú predložil koncesionár, je plne v jeho kompetencii a koncesionár s týmto postupom musel rátať už pri predložení svojej ponuky a podpise zmluvy," informuje ministerstvo dopravy.