Staronový prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik tvrdí, že dôsledky krízy sa v súkromnom stavebníctve prejavia s ročným oneskorením. A celkom iste hrozí prepúšťanie.

Slovenské stavebníctvo v septembri zaznamenalo najväčší medziročný prepad v rámci Európskej únie. Čím si to vysvetľujete?

Spojili sa začiatkom roka 2020 dva nepriaznivé faktory, jednak je to samotná koronakríza, a tiež parlamentné voľby a nástup novej vlády. Prvý rok novej vlády vždy prinesie v stavebníctve prepad verejných stavieb. Ten býva bežne ale tak okolo desať percent. Prepad vo verejnom stavebníctve sa začal už v roku 2019, a je spôsobený predovšetkým nižšou aktivitou verejných investorov v dopravných stavbách.

V akých oblastiach stavebnej produkcie sa tento prepad prejavil najvýraznejšie?

V pozemných aj inžinierskych stavbách, aj keď z rôznych príčin. Jednak to vidíme na pozemnom stavebníctve, čo je najmä súkromný sektor, kde je strata dopytu. Nezačínajú sa nové stavby, či už sú to výrobné haly, obchodné centrá, alebo kancelárske priestory. Ľudia odkladajú domáce rekonštrukcie, či už je to z obáv, alebo priamo kvôli strate príjmov. Problémy sú aj vo verejnom sektore, mestá aj obce poľavili v zahajovaní nových stavieb. Prepad vidieť aj v dopravných stavbách.

Máte pocit, že záver roka by mohol priniesť optimistickejšie čísla alebo bude tento negatívny trend pokračovať?

Záver roka nebude lepší a negatívny trend bude pokračovať. Stavebníctvo sa na Slovensku dostáva na okraj politického záujmu. Začína sa prejavovať politická roztrieštenosť problematiky stavebníctva, a to jednak medzi rezortami a tiež medzi koaličnými stranami. A stavebníctvo takpovediac nemá pána. Negatívny trend bude pokračovať, nakoľko dôsledky krízy sa v súkromnom stavebníctve naplno prejavujú asi s ročným oneskorením (odklad začiatku nových súkromných investícií – výstavby hál, kancelárií, obchodných centier, bytov, a ich opráv...) Vo verejnom stavebníctve v tomto roku nastalo výrazné zníženie rozsahu prípravy nových stavieb, a to štát aj obce a mestá. A preto očakávame v budúcom roku pokračovanie prepadu. 

Ovplyvňuje koronakríza viac veľké stavebné firmy, alebo skôr tie menšie?

Prepad nie je priamo spôsobený krízou, že by sa nedalo stavať. Trochu sa síce zhoršila dostupnosť materiálu alebo zahraničných pracovníkov napríklad z Ukrajiny, ale ten efekt je nepatrný. Horší je sekundárny dopad pandémie, teda ekonomická kríza. Viac ovplyvňuje veľké stavebné firmy, ktorým vypadávajú veľké projekty, pričom najhoršie sú na tom aktuálne firmy z dopravného stavebníctva, kde sú medziročné prepady aj 30 percent. A takéto výpadky nie je možné sanovať vnútornými rezervami. Takže celkom iste hrozí prepúšťanie.

Aké opatrenia by podnikateľom v stavebníctve momentálne najviac pomohli?

Aby štát a samosprávy opätovne rozbehli prípravu verejných stavieb, teda objednal projektové a inžinierske práce. Peňazí v eurofondoch je na to dosť, ale nečerpajú sa pre nedostatočnú prípravu a chýbajúce stavebné povolenia atď. Investovať do obnovenia ekonomiky cez štátne objednávky stavebných prác je najefektívnejší spôsob, ako investovať do ekonomiky, pretože to sú peniaze vynaložené na slovenskú prácu, domácich zamestnancov, materiál a služby. Tie peniaze sa niekoľkonásobne v ekonomike otočia. 

Prevzaté z https://www.stavebnictvoabyvanie.sk/stavebnictvo/architektura/4340-pavol-kovacik-cakame-dalsi-prepad-slovenskeho-stavebnictva