Archív aktivít

Slovenské stavebníctvo má za sebou ďalší úspešný rok najmä vďaka súkromnému sektoru. Darí sa mu aj napriek pretrvávajúcim problémom. Čo sa nám darí zlepšovať, o problémoch, ktoré trápia podnikateľov v stavebníctve a o prioritách a výzvach v nasledujúcom období sme sa porozprávali s Ing. Pavlom Kováčikom, prezidentom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS)

• Ako by ste zhodnotili súčasné podmienky na podnikanie v stavebníctve a stavebníctvo samotné?

Stavebníctvu na Slovensku sa za ostatné 2 roky darí, a to ako v novej výstavbe tak v opravách. Ťahúňom novej výstavby je predovšetkým súkromný sektor. Podľa prieskumu CEEC Research zvýšenú stavebnú produkciu očakáva 21 % stavebných podnikov, zatiaľ čo stabilizáciu na súčasnej úrovni očakáva 51 % a zníženie 28 %.

• Čo pokladáte momentálne za najväčší problém nášho stavebníctva? 

Sú tu pretrvávajúce problémy, najmä s neúmerne dlhotrvajúcimi procesmi prípravy stavieb, povoľovacích konaní a dlhodobé nedostatky vo verejnom obstarávaní. Ako problém vnímam, že vo verejnom stavebníctve konzervujeme priemernosť tým, že prakticky všetky verejné súťaže vyhodnocujeme na základe najnižšej ceny, keď kvalita realizácie diela a realizačného tímu a ďalšie parametre nevstupujú do hodnotenia. Verejné súťaže navyše trvajú neúmerne dlho, aj niekoľko rokov, čo je neprimeraný čas. K tomu sa pridávajú často až triviálne nedostatky v podmienkach a kritériách účasti, čo má za následok, že naozaj kvalifikovaní dodávatelia sa na takýchto súťažiach ani nezúčastnia, pretože to nemá zmysel a takto sú súťaže predurčené na to, aby v nich uspeli druhotriedne firmy, prípadne špekulanti, ochotní ísť do rizík, ktorými sa takéto nejasné súťažné podmienky vyznačujú.

• Podarilo sa v tomto odvetví niečo zlepšiť od minulého roka?

Napriek tomu, že stavebníctvu sa darí, je ešte veľa otvorených otázok, na ktorých zväz so svojimi odborníkmi a členmi pracuje. Sú to otázky v oblasti: pružnejšej legislatívy, etiky podnikania, zamestnanosti, vzdelávania, podmienok bývania, energetických úspor, kvality v stavebníctve, certifikácie, verejného obstarávania či trvalo udržateľného rozvoja.

• Slovenskí obstarávatelia ešte stále preferujú kritérium najnižšej ponúkanej ceny pri verejnom obstarávaní. Je toto jediný problém pri verejných obstarávaniach?

Verejné obstarávanie v stavebníctve na Slovensku potrebuje zásadnú modernizáciu prístupu. Dnes sa na Slovensku stretávame presne s tými istými problémami, aké riešili vo Veľkej Británii, Nemecku alebo Holandsku pred 10 - 12 rokmi. Práve stavebníctvo je jednou z najdôležitejších oblastí verejného obstarávania z pohľadu počtu aj finančného objemu vypisovaných súťaží, a pritom súčasne najkomplikovanejšou.

Nastupujúcim trendom v oblasti verejného obstarávania je vyhodnocovanie ponúk na základe viacerých relevantných kvalitatívnych kritérií. Tie zaistia výber najvýhodnejšej ponuky, ktorá síce nemusí obsahovať najnižšiu ponukovú cenu, ale štátu sa po dôkladnom vyhodnotení všetkých dát a vstupných informácií oplatí najviac. My na Slovensku ale naopak, zápasíme skôr s klesajúcou odbornou úrovňou obstarávaní, niekedy až s elementárnymi chybami, ktoré majú za následok prieťahy, námietky či nekompetentných uchádzačov ako víťazov.

• Presadzujete metodiku viackriteriálneho posudzovania ponúk pri stavebných zákazkách, ako sa vám darí v tomto smere?

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska sa dlhodobo venuje problematike moderných metód verejného obstarávania a vynakladá v tejto oblasti značné úsilie. Spolupodieľame sa na príprave legislatívy a metodík v oblasti stavebníctva. V spolupráci s Asociáciou pre rozvoj infraštruktúry (ARI) Z Českej republiky sme pre ÚVO pripravili a konzultovali metodiku viackriteriálneho hodnotenia ekonomickej výhodnosti ponúk – metódou BEST VALUE, vrátane už vykonaných niekoľkých školení. Bohužiaľ doteraz žiadny verejný obstarávateľ na Slovensku nebol ochotný túto metódu použiť (na rozdiel od ČR) aspoň v pilotnej súťaži. Prvou lastovičkou v tomto smere by mohli byť ŽSR, kde sme po dohode aktívne pristúpili k identifikovaniu vhodných pilotných verejných obstarávaní.

• Ako vidíte zabezpečovanie financovania projektov, hlavne v rámci inžinierskej výstavby, ktorá u nás už dlhodobejšie stagnuje.

Konjunktúra hospodárstva tu donekonečna nebude. Rast priemyselnej výroby už začína spomaľovať. Očakávame, že následkom toho aj privátne stavebníctvo pôjde smerom nadol. Čo sa týka verejného stavebníctva, tak tam je situácia výrazne závislá od politiky vlády a odbornej pripravenosti projektov. K tomu tiež pristupuje otázka financovania verených investícií, najmä infraštruktúry, nakoľko dnes je už jasné, že eurofondových zdrojov bude výrazne menej. Z oficiálnych zdrojov EU by to malo byť menej o 20 až 25 percent. Bude treba teda hľadať nové formy financovania.

• Podľa štatistík sa iba každý trinásty absolvent odborov stavebníctvo, geodézia a kartografia uplatňuje v priamo odvetví. Snažíte sa nejakým spôsobom zatraktívniť stavebné povolania medzi mládežou na stredných a vysokých školách?

Obraz stavebníctva v očiach verejnosti bol aj zásluhou médií vytváraný ako špinavé a nečisté odvetvie s nízkymi zárobkami a bezpečnosťou práce. Štát v rámci pozitívnej propagácie remeselných odvetví a remeselného umu Slovákov nerobil v minulosti nič. Jednotlivé profesie v stavebníctve treba rodičom a deťom predstaviť, aby vedeli, že dnešné stavebníctvo už nie je prašná murárčina a zaolejovaní inštalatéri, ale moderné technológie, ktoré stále napredujú. Stredné odborné školy musia byť komplexne vybavené a dostupné, internátneho či kampusového typu. V súčasnosti sa takéto nachádzajú prakticky len v krajských mestách. Zväz má rozvinuté spolupráce s najlepšími strednými odbornými školami a technickými univerzitami a snaží sa pomáhať pri propagácii dobrého mena v stavebníctve a uplatniteľnosti absolventov. Poslednou spoločnou podpornou akciou bola medzinárodná súťaž praktických zručností a odborných vedomostí kombinovaných družstiev žiakov učebných odborov elektromechanik-murár-inštalatér s názvom STAVIAME BUDÚCNOSŤ EMI 2019, počas ktorej žiaci šiestich odborných škôl prezentovali svoje zručnosti pred verejnosťou.

• Aké priority by malo mať stavebníctvo v ďalšom období?

Prioritou je nepochybne presadenie a prijatie nových stavebných predpisov, ako aj ďalších súvisiacich legislatívnych návrhov. Ani tých nie je málo. Najdôležitejším pripravovaným stavebnými predpismi v súčasnosti je zákon o územnom plánovaní a stavebný zákon. Sú to naozaj moderné normy, ktoré sme spolu s ďalšími odborníkmi a MDV SR pripravili až do dnešného paragrafového znenia. Treba podčiarknuť, že stavebný zákon nie je pre stavbárov, ako sa niekedy mylne vykladá, ale pre všetkých občanov a podnikateľov a inštitúcie tejto krajiny. Verím, že o potrebe čo najskôr prijať novú modernú normu už dnes niet pochýb. Komplikovanosť a nejednoznačnosť paragrafov platného už zastaraného zákona spôsobuje problémy v praxi a časté obchádzanie pravidiel.

Ďalšou úlohou je digitalizácia stavebníctva v rámci procesu Stavebníctvo 4.0. Základnou podmienkou je aplikácia metódy BIM, informačného modelovania stavieb, ktorá podľa očakávaní zminimalizuje riziko prekročenia nákladov a zvýši transparentnosť využívania verejných peňazí pri realizácii investícií. Projekčným, stavebným i správcovským podnikom prinesie moderné informačné technológie a vyššiu konkurencieschopnosť a užívateľom efektívnejšiu správu objektu. Zavedenie BIM by malo podľa očakávaní ušetriť približne pätinu z celkových nákladov na životný cyklus stavby.

Autor EUROSTAV, jún 2019