Archív aktivít

Prezident ZSPS Pavol Kováčik vystúpil na oficiálnom odbornom fóre v Česku, a to konkrétne s prezentáciou o skúsenostiach s výstavbou dopravnej infraštruktúry.

Bratislava 24. februára (OTS) - Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik dostal začiatkom februára pozvánku od Hospodárskeho výboru Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. Zúčastnil sa na stretnutí parlamentných hospodárskych výborov krajín Vyšehradskej štvorky ako expert na výstavbu dopravnej infraštruktúry. Súčasťou programu rokovania boli tri hlavné témy: Dopravná infraštruktúra krajín V4, Energetika EÚ a jej vízie a Inovačná stratégia „Czech Republic – The Country for the Future“. V rámci témy Dopravná infraštruktúra krajín V4 vystúpil prezident ZSPS s pilotnou prezentáciou zameranou na potenciál PPP projektov v rámci budovania dopravnej infraštruktúry. Venoval sa doterajším skúsenostiam v príprave, výstavbe, financovaní a prevádzke PPP projektov, ako aj správnemu nastaveniu kritérií a riadenia rizík.

Pavol Kováčik v debate s J.E. Petrom Weissom, veľvyslancom SR v ČR a poslancami NR SR Janou Kiššovou a Miroslavom Ivanom.

Vaša prezentácia v Česku sa venovala PPP projektom. Z vašich skúseností, aké sú hlavné faktory pre ich úspech?
Skratkou „PPP“ označujeme takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva, a tieto sú jednou z možností, ako budovať dopravnú infraštruktúru aj na Slovensku. Spravidla hovoríme o väčších projektoch, napríklad o ucelených úsekoch diaľnic, ktoré sú dostatočne atraktívnymi aj z pohľadu súkromného partnera.

Nevyhnutnou je samozrejme politická podpora, ktorá musí ísť ruka v ruke s odbornou prípravou a riadením konkrétneho projektu. Je potrebné dôsledne identifikovať všetky riziká a vybalansovať medzi štát a koncesionára. Slovensko má tiež veľmi dobré skúsenosti so zapojením verejných a súkromných bánk už vo fáze posudzovania financovateľnosti projektu.

Prečo by sme vôbec mali uvažovať nad PPP projektmi ako možnou alternatívou?
Pretože eurofondových zdrojov na tvrdé investície do infraštruktúry bude nadchádzajúcom programovacom období menej, bude potrebné ich nahradiť inými zdrojmi. Je preto dôležité o PPP projektoch uvažovať omnoho vážnejšie ako doposiaľ. Ich pozitíva navyše prevažujú nad negatívami, ktoré je možné pri správnom riadení projektu eliminovať. Výhodou je predovšetkým komplexná zodpovednosť koncesionára za projekt, a to za jeho výstavbu ako aj prevádzku. Riziko nekvality je tak výrazne nižšie. Pri správnom nastavení PPP projektu je možné z pohľadu financovania využiť súkromný kapitál bez dopadu na deficit štátneho rozpočtu. Chýbajúcu infraštruktúru štátu je tak možné dostavať rýchlejšie, ak berieme do úvahy napríklad obmedzenia pri financovaní zo strany verejného sektoru a toho, aký objem finančných prostriedkov si môže štát dovoliť požičať. Súkromný sektor je taktiež spoľahlivejší pri riadení komerčných rizík – konkrétne ide o faktory ako efektívnosť výstavby, prevádzky či údržby.

Aké sú možné negatíva PPP projektov?
Odborným riadením projektov sa negatíva dajú do významnej miery eliminovať. Vo všeobecnosti platí, že náklady na financovanie sú v prípade súkromného sektora vyššie ako náklady vlády na správu dlhu. Aby sa predišlo neistote týkajúcej sa PPP projektu, často prichádzajú na rad komplexné zmluvné dokumentácie. Tie sprevádzajú aj vyššie transakčné náklady, ktoré zvyšujú celkové náklady vynaložené na PPP projekt.

Oplatí sa Slovensku v budúcnosti ísť cestou PPP projektov? Ak áno, kde konkrétne by ste videli takúto možnosť ako optimálnu?
PPP projekty sa stanú prakticky nevyhnutnosťou vzhľadom na chýbajúce úseky diaľnic a nedostatok finančných zdrojov. Hovoríme predovšetkým o diaľničnej infraštruktúre. Predpokladám, že v najbližších rokoch by mohla vláda rozhodnúť o príprave jedného až dvoch takýchto projektov. Kandidátmi sú dnes projekty ako úsek D1 Turany-Hubová, úsek R3 Martin-Žiar nad Hronom, úsek R1 Banská Bystrica-Ružomberok, prípadne úsek D4, teda dostavanie obchvatu Bratislavy. Tieto projekty sa potenciálne javia ako vhodné aj z hľadiska ich veľkosti.
PPP projekty sú náročné nielen na profesionálnu prípravu, ale následne aj na súčinnosť štátu a dohľad nad realizáciou, čoho sme svedkami aj v súčasnosti pri PPP projekte diaľnice D4/R7. Platí, že Slovensko má s PPP projektmi pozitívne skúsenosti. Doterajšie projekty boli navyše aj medzinárodne ocenené.

Spoločná fotografia účastníkov

Blížime sa pomaly do finále volebnej kampane. Ako hodnotíte riešenia politických strán prezentované pre stavebníctvo?
Podrobne sme v ZSPS preštudovali volebné programy politických strán. Našu spätnú väzbu sme odovzdali zástupcom politických strán aj na spoločných predvolebných stretnutiach, keďže vnímame veľký význam úlohy ZSPS pri budovaní odbornej celospoločenskej diskusie. Vítame, že politické strany si uvedomujú dôležitosť stavebníctva pre rozvoj Slovenska, pričom toto platí vo veľkej väčšine politických programov, a to či už hovoríme o stavebnej legislatíve, bytovej výstavbe alebo dobudovaní kľúčovej dopravnej infraštruktúry.
Popri politickej podpore bude slovenské stavebníctvo po voľbách potrebovať aj odborné kapacity. Ako vnímate možnosť, že by nominácie po voľbách boli apolitické, prípadne zamerané na odborníkov zo zahraničia?
Očakávame, že sľuby samozrejme nezostanú len na papieri. Značná časť problémov slovenského stavebníctva dnes vyplýva z neodbornosti verejného sektora, a preto sme aj túto problematiku na rokovaniach s politickými stranami akcentovali. Pevne veríme, že nominácie odborníkov budú prispôsobené urýchleniu odbornej prípravy verejných investícií a výzvam stavebníctva 4.0. ZSPS je pripravený poskytnúť odbornú súčinnosť a veľmi radi budeme spolupracovať.

Článok prevzatý z portálu teraz.sk.