Archív aktivít

Stalo sa to aj Danielovi z Dolného Lopašova pri Piešťanoch. Začiatkom leta sa pustil do stavby rodinného domu. Nárast cien materiálov bol obrovský. „Pocítil som to už pri hrubej stavbe domu, keďže tam bolo treba veľa hutníckeho materiálu, a práve ten bol najdrahší spolu s kvádrami a betónovými tvárnicami,“ hovorí pre denník Pravda mladý stavbár.

Jeho slová potvrdzuje aj Matej, ktorý sa živí ako stolár. „Šialeným tempom išli hore výrobky z dreva“ hovorí. „OSB dosky išli hore trojnásobne, stolárske preglejky a latovky o dvadsať percent, KVH hranol vyskočil zo 450 na 850 eur za kubický meter,“ vymenúva Matej ceny, s ktorými sa stretáva.

To, čo zažívajú ľudia pri rekonštrukcii či stavbách svojich príbytkov, potvrdzujú aj údaje zväzov spracovateľov dreva či stavebných podnikateľov. „Bezprecedentný nárast cien stavebných materiálov, ktorý sme na Slovensku nezažili posledných 15 až 20 rokov, je veľkým rizikom pri oživovaní stavebníctva v pokrízovom období,“ hovorí pre Pravdu Pavol Kováčik zo Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Priemerná stavba domu sa môže tento rok predražiť o závratnú sumu – desať až dvadsať percent.

„Ľudia nadávajú, lebo sa všetko dvíha a nikto s tým nič nerobí,“ rozčuľuje sa Matej, ktorý vo fachu pracuje niekoľko rokov. Dodáva, že „ľudia to nakoniec kúpia, pretože to potrebujú“. Nezdvihli sa však len ceny dreva. Dražejú aj výrobky zo železa či z plastov. Prečo? „Nárasty sú ťahané najmä ponukovou stranou, teda nedostatkom niektorých materiálov v dôsledku narušených subdodávateľských vzťahov, rastúcimi cenami kľúčových komodít, ako sú ropa, meď, železo, na svetových trhoch, ale aj európskymi clami na ázijské dovozy ocele zavedenými v minulom roku,“ vysvetľuje ekonóm Ľubomír Koršňák z UniCredit bank.

Ihličnany na maximách?

Rovnaký osud postihol aj Patríciu s priateľom, ktorí si kúpili novostavbu neďaleko Bratislavy. Do bungalova si chceli dať drevené parkety. Keď sa začali obzerať medzi ponukami, cena slovenského dreva sa pohybovala okolo 33 eur za štvorcový meter. To bola ešte len jar. Keď ich tesne pred letom objednávali, už vyskočila približne na 41 eur za meter. V konečnom dôsledku tak za niekoľkomesačné čakanie zaplatia o vyše 700 eur viac. Navyše, keď sa pýtali svojho dodávateľa parkiet, tak im oznámil, že cena zase narástla – na 45 eur.

Rast cien potvrdzujú aj Lesy SR, ktoré ich evidujú najmä v prípade ihličnatej guľatiny. „Na trhu je obrovský dopyt po ihličnatom rezive. Nedostatok reziva vyplýva z menšieho objemu náhodných ťažieb. Významní európski producenti dokázali umiestniť svoju produkciu v USA a Číne, kde je obrovský dopyt po stavebných materiáloch, a teda aj po výrobkoch z dreva,“ vysvetľuje hovorkyňa Lesov SR Marína Debnárová. Vývoj podľa nich bude kulminovať, pri cenách ihličnanov sme na maximách. „Potenciál rastu cien tu je, ale všetko bude závisieť od situácie na globálnom trhu. Predpokladáme, že ceny ihličnatej guľatiny dosahujú svoje maximá,“ dodáva Debnárová.

Kým drevná surovina zdražela do dnešných čias v porovnaní s predchádzajúcim rokom približne o 30 percent, výrobky z dreva – rezivo, stavebné drevo, lepené drevo, nosníky z dreva a podobne – v rozpätí od 50 až do 120 percent, ilustruje situáciu pre Pravdu Peter Zemaník zo Zväzu spracovateľov dreva. Netrúfa si odhadnúť, kedy by ceny dreva mohli poklesnúť. „Indície z trhu a komoditnej burzy hovoria, že by sa situácia mala upokojiť do konca roka 2021. Ceny sa však, s najväčšou pravdepodobnosťou, už nevrátia k pôvodným – predkrízovým – hodnotám,“ odhaduje Zemaník.

Prečo rastú ceny

Za prudkým nárastom cien stavebných materiálov je niekoľko faktorov, ktoré vzájomným pôsobením umocnili celkový efekt, upozorňuje ekonóm Martin Hudcovský z Národohospo­dárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. „Hlavným je samozrejme oživenie po období koronakrízy, keď existujúce produkčné kapacity nestačia uspokojiť zvýšený dopyt. Rastúci dopyt pri limitovanej ponuke musí logicky vyústiť do zvýšenia cien,“ objasňuje. Ľudia navyše odkladali svoju spotrebu, počas pandémie sa im zvýšili úspory a teraz si uvedomili, že chcú zveľaďovať či rekonštruovať svoje príbytky.

Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) vysvetľuje rapídne nárasty asymetriou „medzi ponukou a dopytom na jednotlivých čiastkových trhoch“. Inými slovami – kde je slabá ponuka a enormný dopyt, rastie cena. Hošták tvrdí, že k rastu cien prispel aj nedostatok pracovnej sily. „Zásadným problémom je aj predlžovanie časov spojených s dodávkami vstupov do výroby, čo vytvára tlak na zvýšené nároky na ľudský kapitál. Nedostatok stavebného reziva bol napríklad vyvolaný výpadkami v pracovnej sile počas pandemických lockdownov. Došlo k masívnemu presunu pracovnej sily po celom svete, a preto mnohí zamestnávatelia dnes pociťujú akútny nedostatok pracovných síl,“ ozrejmuje Hošták.

Najviac zasiahnutý je podľa neho jednoznačne kovospracujúci, strojársky, elektrotechnický či drevospracujúci priemysel. „Z hľadiska komodít sa naši členovia najviac sťažujú na enormný nárast cien ocele, kovového šrotu, plastov, hliníka, gumy, dreva či elektrickej energie. Osobitný problém je drevo, oceľ a kovový šrot, kde došlo i k viac než stopercentnému navýšeniu cien,“ vysvetľuje tajomník RÚZ.

Viac o 10 až 20 percent

Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Kováčik hovorí, že cenu rôznych materiálov dvihla aj snaha „vyspelých krajín preinvestovať sa z krízy“. To tlačí na dopyt po stavebných materiáloch, a preto ich cena rastie. „Súčasne výroba dôležitých stavebných komponentov bola počas obdobia pandémie výrazným spôsobom utlmená, čo takisto významne prispelo k nerovnováhe na trhu stavebných materiálov a vystrelilo ich ceny nahor,“ hovorí a vyzýva vládu, aby sa aktuálnou situáciou zaoberala, pretože veľa stavebných firiem má verejné zákazky za ceny, ktoré im nestačia pokryť náklady.

Oceľ išla podľa Kováčika hore od 70 do 110 percent. „V prípade plastových granulátov, z ktorých sa vyrába napríklad polystyrén na zatepľovanie či plastové rúry na vodu alebo odpad, bolo navýšenie o 40 až 60 percent. Cena polystyrénu z dôvodu nedostatku sa zvýšila o 120 percent. O 20 až 40 percent zdražel bitúmen, využívaný na výrobu asfaltu a asfaltových krytín. Súčasne nepredpokladateľným tempom rastie aj cena cementu o desať percent a kameniva o 7 až 30 percent,“ vymenúva nárasty Kováčik.

Hovorí, že najviac chýba polystyrén na zatepľovanie a ďalšie výrobky z plastu. Nie je dostatok dreva a stavebná oceľ sa len veľmi ťažko zháňa, dodáva. Celkovo odhaduje, že stavba sa tak predraží o 10 až 20 percent. Poukazuje na nepriaznivý stav stavebných firiem, ktorých marža sa pohybuje niekde medzi dvomi až štyrmi percentami. No ak ceny vyskočia o 15 percent, stavbári tak zapisujú približne 12-percentné straty.

Kedy sa to skončí

Ekonóm Koršňák hovorí, že v súčasnosti sa zdá, že dynamika rastu cien komodít na svetových trhoch už spomaľuje. „S oneskorením niekoľkých mesiacov by sa to malo prejaviť aj na spomalení rastu cien stavebných materiálov. Zlacnenie stavebných materiálov však neočakávame,“ konštatuje odborník.

Stabilizáciu cien očakáva koncom tohto roka aj Kováčik. „Začiatkom roka 2022 očakávame aj zlacňovanie niektorých stavebných komponentov, o 20 až 30 percent,“ predpovedá prezident Zväzu stavebných firiem.

Ekonóm Hudcovský ilustruje celú situáciu na príklade zamestnanca, ktorý bol niekoľko týždňov práceneschopný. „Po návrate späť do práce je zahltený mailami, a tak vrátiť sa do zabehnutých koľají a k svojej agende mu chvíľu potrvá, pretože musí dobehnúť zameškané. Podobne chvíľu potrvá, kým sa globálna ekonomika – ktorá bola počas koronakrízy na péenke – a celý dodávateľský reťazec vrátia späť k svojmu bežnému vyťaženiu a produkcii,“ vysvetľuje odborník. Keď sa tak stane a uspokojí sa aktuálny dopyt, aj ceny stavebných materiálov budú mať priestor navrátiť sa bližšie k svojim pôvodným cenám, hovorí Hudcovský s tým, že nie je pravdepodobné, že by ceny týchto produktov zostávali na novej úrovni dlhodobo – nejaký rok či dva to však trvať bude.

Daniel z Dolného Lopašova však na nič čakať nebude a v stavbe domu bude pokračovať. „Žiaľ, keď už som začal, nič iné sa nedá robiť, iba stavať. Za tie peniaze, ktoré sme zaplatili za materiál, by sme ho v minulých rokoch mali oveľa viac. No nemôžem si dovoliť pozastaviť stavbu,“ dodáva na záver.

Článok prevzatý z https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/597693-ceny-rastu-sialenym-tempom-ale-ludia-to-kupia-tvrdi-stolar-chyba-ocel-drevo-stavby-domov-sa-zavratne-predrazili/