Save
Cookies user prefences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Read more
Nevyhnutné
Google reCaptcha
Accept
Decline
Analytické
Google Analytics
Accept
Decline
Funkčné
JBCookies
Accept
Decline
Joomla
Accept
Decline
[ekomagazín] Perspektívy slovenského Stavebníctva v roku 2022

Stavebníctvo na Slovensku aj v tomto roku opäť v celkovej produkcii kleslo a v posledných rokoch sa vyvíja proporcionálne horšie v porovnaní s tým, ako sa darí ekonomike krajiny aj ostatným priemyselným odvetviam.

photo

Stavebná produkcia zaostáva v porovnaní s minulým, ale aj predminulým rokom. Stavbári aktuálne zápasia nielen s opätovne sa vracajúcimi vlnami koronakrízy a s vyvolanými dôsledkami, ale najnovšie aj s rastom cien materiálov na stavbách. Je nevyhnutné začať riešiť príčiny, ktorých dôsledkom je tento nepriaznivý vývoj. Prezident ZSPS Pavol Kováčik priblížil stav alarmujúcej situácie v stavebnom sektore.

Ako hodnotíte tohoročný vývoj stavebníctva na Slovensku?

Končiaci sa stavbársky rok na Slovensku nemôžeme hodnotiť pozitívne. Po roku 2019 a 2020 pokračoval prepad vo verejnom stavebníctve, čo malo negatívny vplyv na celý sektor. Stavebníctvo je pritom pre ekonomiku veľmi dôležité, pretože vytvára silný multiplikačný efekt. Prírastky v stavebníctve sa pozitívne prejavujú aj v dodávateľských odvetviach a službách, s priaznivým dosahom na zamestnanosť a verejné financie. Musíme, bohužiaľ, konštatovať, že stavebníctvo na Slovensku v posledných rokoch strácalo prepojenie s vývojom hospodárskeho cyklu a v posledných dvoch rokoch sa stalo doslova rukojemníkom neschopnosti vlády kontinuálne efektívne využívať veľkorysé možnosti finančných rámcov EÚ pre investície do takej dôležitej inžinierskej, ale aj občianskej infraštruktúry.

graf

A čo verejné investície v období pandémie, podporuje štát ekonomiku aj štátnymi investíciami?

Investovať do obnovenia ekonomiky cez štátne objednávky stavebných prác je krátkodobo jeden z najefektívnejších spôsobov, ako urýchliť ekonomické oživenie a priniesť prácu do regiónov. Slovenská vláda podporu investícií ako jedno z protikrízových opatrení v roku 2020 deklarovala a na rokovaniach s ministerstvami dopravy, financií alebo investícií a regionálneho rozvoja boli prisľúbené opatrenia. Slovensko pokračovalo v spomalení nielen samotnej výstavby, ale, a čo je ešte horšie, aj predinvestičnej a investičnej prípravy nových projektov. Žiaľ, zatiaľ zostalo len pri vyhláseniach a dnes už sa k stavebníctvu členovia vlády radšej ani nevyjadrujú.

Ktoré ministerstvo je za tento stav zodpovedné?

Treba povedať, že zatiaľ čo odvetvia ako strojárstvo, elektrotechnika alebo energetika, priemysel patria metodicky pod ministerstvo hospodárstva, poľnohospodárstvo a lesnícky priemysel na ministerstvo pôdohospodárstva, stavebníctvo z tohto pohľadu nepatrí nikam. Na ministerstve dopravy a výstavby zostalo akési torzo technických oddelení a bytovej politiky, stavebnú legislatívu si pod seba zobral úrad podpredsedu vlády a sčasti aj ministerstvo životného prostredia, výstavba nájomných bytov patrí pod úrad podpredsedu vlády, obnova rodinných domov pod ministerstvo životného prostredia, výroba stavebných hmôt patrí pod ministerstvo hospodárstva, regionálne investície pod ministerstvo pre regionálny rozvoj a informatizáciu. Spolu s ministerstvom financií to máme spolu šesť ministerstiev. To v praktickom výsledku znamená, že k zodpovednosti za stav a perspektívu stavebníctva sa vo vláde nehlási nikto.

Aká je situácia v stavebníctve v zahraničí a ktoré krajiny môžu byť Slovensku príkladom?

Vo viacerých krajinách stavebníctvo s intenzívnou podporou štátnych i regionálnych investícií sa stalo motorom ekonomiky. Pozitívnym príkladom nám môžu byť krajiny ako Dánsko, Nemecko, Poľsko, ale aj susedné Česko. Vlády týchto krajín, podľa ekonomických teórií veľmi správne, sa zvýšenými investíciami preinvestovali z krízy. Na porovnanie, Česko, ktoré je štruktúrou ekonomiky k nám najbližšie, proinvestičnými opatreniami v oblasti investorskej a projektovej prípravy, finančnými balíkmi na podporou verejných stavebných investícií či už do občianskej, alebo technickej infraštruktúry celkom eliminovalo negatívny vplyv koronakrízy a v rokoch 2020 a 2021 stavebníctvo tam aj v tomto roku rastie. A keďže susedné Česko je z pohľadu stavebných zákaziek a dopytu po stavebných kapacitách na tom oveľa lepšie, časť slovenských firiem sa snaží aspoň čiastočne zachrániť uplatnením na českom trhu, čo potvrdzuje dynamický rast vývozu stavebných prác. Ten medziročne stúpol takmer o 100 % na 11,5 %, čo je najvyššia hodnota za posledných 20 rokov.

Ako sa teda vyvíjajú jednotlivé segmenty stavebníctva na Slovensku?

Dlhodobo sa 50 percent výkonov slovenského stavebníctva verejne obstaráva. To sa týka dopravnej infraštruktúry, životného prostredia alebo regionálnych investícií. Najvýraznejší je pokračujúci prepad vo výstavbe dopravnej infraštruktúry, a to napriek tomu, že Slovensko urgentne potrebuje dostavať aspoň základnú sieť diaľnic D1, D3, R2, R3, R4. Tento výpadok aspoň zachraňuje a tlmí rast vo výstavbe bytov už tretí rok po sebe. Na Slovensku je dlhodobý nedostatok bytov či v osobnom vlastníctve, alebo nájomných. Kým priemer EÚ je 490 bytov na tisíc obyvateľov, na Slovensku je to len 360 bytov. To je najmenej z EÚ, takže sumárne je deficit asi 600 000 bytov. Byty chýbajú predovšetkým v ekonomicky silných regiónoch Bratislavy, Nitry, Žiliny, Trnavy, ale aj Trenčína alebo Košíc. Uvedené v kombinácii s rastúcimi úsporami obyvateľstva a inflačnými očakávaniami motivuje občanov investovať do bývania ako bezpečnej investície. To akceleruje dopyt po bytoch a bytovú výstavbu na Slovensku.

Stavebníctvo v tomto roku postihol aj dramatický nárast cien stavebných materiálov.

V uplynulých mesiacoch došlo k dramatickému zvýšeniu cien kľúčových stavebných materiálov a komponentov vyrábaných na báze kovov, plastov, ropy a dreva. Zasiahlo to domáce aj medzinárodné trhy. Ide o enormný nárast cien, ktorý je navyše spojený aj s absolútnym nedostatkom materiálu. Takáto situácia v ostatných 20 rokoch na Slovensku nebola. V minulosti cenový nárast v podstate kopíroval infláciu, bol dobre predikovateľný. Bežnú infláciu vo výške dvoch percent ročne stavebné firmy bez problémov akceptovali ako predvídateľné riziko. Jedným z následkov pandémie COVID-19 je aj celosvetovo utlmená výroba surovín a materiálov. Na druhej strane, ako východisko z koronakrízy začali mnohé štáty vedome masívne investovať. Týka sa to Číny, Spojených štátov, európskych krajín. Dopyt sa v priebehu niekoľkých mesiacov skokovito zvýšil, pričom produkcia materiálu v podstate išla dole. Nastal nedostatok a prudký rast výroby z dôvodu oživenia ekonomík. V automobilovom priemysle je to napr. nedostatok čipov, v stavebníctve nedostatok základných stavebných materiálov a ich energeticky náročná výroba. Aj v tomto čase evidujeme nárast cien stavebných materiálov. Pohybuje sa od 20 % až do 130 % oproti cenovej úrovni minulého roka.

Aký bude ďalší cenový vývoj a aké vidíte riešenia?

Odhadujeme, že nestabilita cien stavebných materiálov a energií bude pretrvávať naďalej. Nevyrovnaný dopyt a ponuku plynule strieda nárast výrobných nákladov z dôvodu prechodu Európskej únie na zelenú ekonomiku a obehové hospodárstvo. Výrobné náklady v stavebníctve sú úzko závislé od cien energií a emisných povoleniek a podobne. Dnes sa už hromadne prejavuje spomalenie výstavby verejných stavieb, reálne odďaľovanie termínov dokončenia, ako aj nezačatie výstavby nových, ale v minulom roku vysúťažených stavieb v pôvodných cenách. Zhotovitelia stavieb nie sú schopní garantovať zakontrahované ceny na báze ponúk predkladaných ešte pred pandémiou. A v pôvodných cenách nedokážu stavby realizovať ani subdodávatelia prác. Situácia je pre stavebníctvo neudržateľná. Všetko pre neochotu obstarávateľov akceptovať zvýšenie cien, podobne ako sa to deje na súkromných stavbách, ale aj v okolitých štátoch, kde už vlády problém zvýšených cien a inflácie vyriešili. Ak sa dôsledky takýchto zvýšených nákladov nebudú vo verejných zákazkách riešiť predovšetkým z úrovne štátu, hrozí ďalšie spomalenie výstavby verejných stavieb aj krach stavebných spoločností. ZSPS poslal v tejto veci viacerým členom vlády vrátane pána premiéra opakovane listy s upozornením na dôsledky a právnymi rozbormi, ako má situáciu štát riešiť. Žiaľ, pani ministerka Remišová, ktorej ministerstvo je ako centrálny koordinačný orgán za hroziace nečerpanie eurofondov zodpovedné, na listy nereagovala vôbec, iní ministri sú postihnutí rezortizmom a nevedia sa navzájom na spôsobe riešenia dohodnúť.

Aké východiská zo situácie vidíte?

Naše právne analýzy potvrdzujú, že obstarávatelia oprávnené požiadavky zhotoviteľov na adekvátne úpravy cien alebo termínov musia akceptovať. Pre členov ZSPS poskytujeme právne poradenstvo, ako zhotovitelia majú postupovať, aby sa oprávnených požiadaviek domohli. Pripravujeme ďalšie právne kroky vrátane prípadnej sťažnosti na európsku komisiu, keďže vo väčšine prípadov ide o zákazky kofinancované z európskych štrukturálnych fondov. Okrem toho v súčasnosti pripravujeme metodiku valorizácie cien, ktorá by mala byť zakomponovaná vo všetkých zmluvách o dielo a mala priamo v zmluve riešiť mechanizmus zvyšovania cien v budúcnosti.

Dotkli sme sa aj stavebnej legislatívy, ako vidíte situáciu?

ZSPS mal možnosť svojimi pripomienkami prispieť k tvorbe návrhov zákonov o územnom plánovaní a o výstavbe. Pozitívne hodnotíme predovšetkým vytvorenie podmienok na celkovú digitalizáciu povoľovacích procesov, ale aj dôraz na kvalitu a bezpečnosť výstavby. Zákony prispejú k väčšej transparentnosti a urýchleniu povoľovacích procesov a k jasnej definícii práv a povinností účastníkov výstavby. Taktiež pozitívne hodnotíme zavedenie skupiny vyhradených stavieb a certifikácie zhotoviteľov vyhradených stavieb ako systémové riešenie pre potrebné zvýšenie kvality a bezpečnosti stavieb na Slovensku. Sme v ZSPS presvedčení, že oba zákony sú koncepčne nadčasové a sú základom rekodifikácie stavebných predpisov pre 21. storočie. Nový stavebný zákon teda považujeme za začiatok transformácie stavebnej legislatívy vrátane zmien viacerých zákonov a vyhlášok či metodických pokynov. Veľmi dôležitá bude aplikácia nových pravidiel v praxi. Ďalšou legislatívnou témou je riešenie voľných živností v stavebníctve. Spolu so sociálnymi partnermi sa zhodujeme na tom, že existencia voľných živností v stavebníctve má vážny dosah na bezpečnosť a kvalitu stavieb na Slovensku. Stavebné práce vykonávajú nekvalifikované osoby, ktoré sú v niektorých prípadoch spoluzodpovedné aj za známe kolapsy stavieb. Zhodujeme sa na potrebe, aby každá živnosť v stavebníctve bola podmienená primeranými požiadavkami na odbornosť a prax.

ZSPS sa intenzívne venuje aj ľudským zdrojom v stavebníctve a vzdelávaniu. Aké sú v tejto oblasti výsledky zväzu?

Ak chceme mať slovenské stavebníctvo konkurencieschopné, je potrebné sa systematicky venovať vzdelávaniu. A to nielen školskému, ale aj už nastupujúcej potrebe rekvalifikácií zamestnancov na nové technológie a systémy práce, napríklad digitalizáciu. Ako prezident zväzu som predsedom Sektorovej rady pre stavebníctvo, geodéziu a kartografiu ako združenia expertov a odborníkov z praxe, stredných a vysokých škôl, úradov a inštitúcií, ktorej hlavným cieľom je identifikovanie súčasných a budúcich potrieb trhu práce a kreovanie a prenos nových požiadaviek do vzdelávania a prípravy. Táto platforma spolu s odbornou komisiou ZSPS pre vzdelávanie má veľmi dobré výsledky, a to aj v medzinárodnom meradle.

ZSPS je aktívny aj úspešný v medzinárodných projektoch.

Áno, experti zväzu aktuálne v rámci medzinárodného konzorcia dokončujú prácu už na treťom medzinárodnom projekte CraftEdu, ktorý je primárne určený na prenos inovácií do vzdelávania dospelých. Máme ambíciu presadiť, aby jeho výsledky – harmonizované vzdelávacie programy pre stavebné profesie montážnik výplní stavebných otvorov, tesár, elektrikár, elektrikár – silnoprúd a hydroizolatér, boli aplikované do učebných osnov. Zároveň od leta sme rozbehli práce na novom projekte Zelená dohoda pre budovy (Green Deal for Buildings), a to v spolupráci s ďalšími partnermi na Slovensku a v ČR. Jedným z cieľov projektu je široká dohoda verejných i súkromných inštitúcií (stakeholderov) o cieľoch a opatreniach pre rezidenčné budovy, komerčné budovy, priemyselné budovy a mestskú infraštruktúru. Budovy sú dnes zodpovedné za 40 percent spotreby globálnej energie a s ňou spojenú produkciu skleníkových plynov. Hrajú preto kľúčovú rolu v znižovaní globálnych emisií. Spomedzi všetkých sektorov majú budovy dokonca najväčší potenciál v znižovaní globálnych emisií CO2. Obnova budov na Slovensku a v Českej republike nemôže dosiahnuť požadované tempo bez účasti súkromného kapitálu a bez spájania rôznych zdrojov a nástrojov financovania. Na to je potrebná spolupráca všetkých zainteresovaných strán a implementácia smart finančných nástrojov. Zelená dohoda pre budovy pomôže na európskej úrovni rozšíriť existujúce postupy, definuje stratégie a plány, navrhne zlepšenia v rámci národných politík a opatrení a bude sledovať tiež implementáciu opatrení na zlepšenie fungovania trhu.

Touto témou sa dostávame k budúcnosti. Čo prinesie pre stavebníctvo rok 2022?

Končiaci sa rok 2021 bol extrémne náročný z podnikateľského aj zo zdravotného a z ľudského hľadiska. V stavebníctve sme konfrontovaní s nečakanými dramatickými zmenami podmienok na trhu, aké za posledných 20 rokov neboli. Veľmi si vážim kreatívnosť aj výdrž podnikateľov v stavebníctve. Vzhľadom na nie veľmi dobrú východiskovú situáciu už dnes vieme, že stavbársky rok 2022 bude na Slovensku veľmi zložitý. Na rok 2022 mám viacero prianí. V stavebnej legislatíve očakávam prijatie zákonov o územnom plánovaní a o výstavbe, čo umožní ďalšiu tvorivú prácu na nadväzujúcich a takých potrebných vyvolaných zmenách ďalšej legislatívy. Pre stabilizáciu stavebníctva musíme s vládou vyriešiť problém cien stavebných materiálov a prác, a to do minulosti aj systémovo do budúcich verejných prác. V oblasti stavebných zákaziek dúfam, že vláda zvýšeným počtom obstarávaní vytvorí predpoklad na zastavenie ďalšieho prepadu stavebníctva. Budeme sa venovať príprave metodík na postupný prechod na obehové bezodpadové stavebníctvo a ďalej sa budeme intenzívne venovať výzvam v oblasti vzdelávania – a tými sú prechod na nové technológie, rozsiahle preškoľovanie a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov a v neposlednom rade digitalizácia.

ZSPS v skratke

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska je nezávislá dobrovoľná, nepolitická, otvorená hospodárska a záujmová právnická osoba vykonávajúca svoju činnosť ako organizácia zamestnávateľov.

Združuje hospodárske podnikateľské subjekty pôsobiace v činnostiach súvisiacich so stavebníctvom.

Kontakt

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska

Viedenská cesta 5

851 01 Bratislava

(02) 436 332 63

sekretariat@zsps.sk

www.zsps.sk

Prihlásenie

Save
Cookies user prefences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Read more
Nevyhnutné
Google reCaptcha
Accept
Decline
Analytické
Google Analytics
Accept
Decline
Funkčné
JBCookies
Accept
Decline
Joomla
Accept
Decline