Archív aktivít

(V Bratislave, 6. 11. 2024) Zmeny klímy, trvalo udržateľné spôsoby navrhovania a realizácie stavieb, ESG. To sú len niektoré z kľúčových tém, o ktorých dnes diskutovali odborníci z rôznych oblastí stavebníctva počas tohoročnej výročnej konferencie Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) s názvom „Stavebníctvo vo svete sa mení závratnou rýchlosťou. Ako sa zmeníme my?. Súčasťou konferencie boli zástupcovia štátnej a verejnej správy, akademická obec, ale aj odborníci zo Slovenska a zo zahraničia. Spoločne otvorene diskutovali o aktuálnych témach a kľúčových výzvach, ktorým dnes stavebný sektor čelí.

Nosnou témou odborného podujatia boli aktuálne prebiehajúce zmeny podmienok v globálnom stavebníctve a prístupom k ich riešeniu na národnej úrovni. Jedným z najvýraznejších trendov v podnikaní je v súčasnosti koncept ESG (Environmental, Social, Governance), ktorý poukazuje na to, ako firmy ovplyvňujú životné prostredie, spoločnosť a ako sú riadené. ESG aktuálne preniká do všetkých odvetví - vrátane navrhovania stavieb aj výstavby samotnej. „Pre slovenské stavebné firmy bude ESG v praxi znamenať, že okrem vykazovania finančných výsledkov budú musieť po novom preukázať, do akej miery prispievajú k udržateľnosti a akým spôsobom zohľadňujú environmentálne a sociálne dopady svojho podnikania,“ vysvetľuje prezident ZSPS, Pavol Kováčik.

Práve v tomto roku vstúpila do platnosti európska referenčná norma CSRD (Smernica o podávaní správ o udržateľnosti podnikov), v rámci ktorej sú spoločnosti povinné zverejňovať informácie o svojom environmentálnom správaní. Povinné vykazovanie sa pritom týka nielen veľkých firiem, ale aj ich subdodávateľov. „Mnohé spoločnosti, ktoré doteraz takúto povinnosť nemali, preto musia v krátkej dobe začať pripravovať svoje stratégie udržateľnosti, ako ich aj komunikovať navonok. Aj pre slovenských stavebníkov ide o nanajvýš aktuálnu tému,“ spresňuje Kováčik.

Z diskusie stakeholderov vyplynulo, že stavebné firmy na Slovensku sa v oblasti udržateľnosti nachádzajú niekde uprostred. V niektorých štátoch Európskej únie (EÚ) sú kritériá ESG už rovnako dôležité ako napríklad cena, pričom možno očakávať, že tento trend sa rýchlo rozšíri aj na Slovensku. Hnacím motorom sú predovšetkým banky, ktoré sa zaviazali financovať udržateľné projekty a tieto záväzky premietajú do požiadaviek na udržateľné projekty aj ich výstavbu a teda financovanie stavebných spoločností.  „Keď sa pozrieme do zahraničia, vidíme ďaleko intenzívnejšie  aktívne zavádzanie energeticky úsporných technológií a tlak na znižovanie uhlíkovej stopy, a aj ich pozitívne vnímanie verejnosti. Tieto zmeny čoskoro prídu aj na Slovensko,“ konštatuje prezident ZSPS.

Spoločnosti, ktoré sa začnú včas pripravovať na nové legislatívne požiadavky, budú mať konkurenčnú výhodu na trhu a lepší prístup k udržateľným investíciám. ESG tak predstavuje nielen povinnosť, ale aj príležitosť pre inovácie a zlepšenie kvality budov. Českí partneri Zväzu v rámci odbornej konferencie predstavili svoje príklady pozitívnej praxe v tejto oblasti. V rámci projektu „Príprava ČR na implementáciu managementu emisií skleníkových plynov a zvyšovanie energetickej účinnosti v kontexte pravidiel ESG v stavebníctve“ financovanému Technologickou agentúrou ČR, taktiež predstavili konkrétne, realizovateľné opatrenia, ktorými by sa mohlo inšpirovať aj Slovensko. „Je veľká škoda, že na Slovensku stavebný sektor podporu zo strany štátu v tejto oblasti doteraz nenašiel, a to aj napriek skutočnosti, že až 50 % objemu stavebných výkonov tvoria práve verejné zákazky,“ vysvetľuje prezident ZSPS, Pavol Kováčik.

Diskusný panel o aktuálnom vývoji stavebníctva na Slovensku

Konferencia pokračovala panelom o aktuálnom vývoji stavebníctva na Slovensku. V porovnaní s okolitými krajinami EÚ výsledky nie sú lichotivé. Zväz konštatoval pokračovanie nepriaznivého vývoja produkcie aj v roku 2024. Zdôraznil, že napriek tomu, že vláda v svojom programovom vyhlásení deklarovala ako jednu z priorít zintenzívnenie investícií do verejnej infraštruktúry, ako aj rozvoj bytovej výstavby, čo sa však v aktuálnom roku doposiaľ nijakým spôsobom neprejavilo. Problémom je aj pretrvávajúci malý objem štátnych objednávok na prípravu projektov na Slovensku. „Aj to je jeden z dôvodov, prečo máme na Slovenku akútny nedostatok dobre pripravených infraštruktúrnych projektov do realizácie,“ pokračuje Kováčik. Už i tak nepriaznivej situácii však podľa neho dozaista nepomôže ani zavádzanie ďalších daňovo-odvodových povinností pre podnikateľov. Otázne  preto je, čo čaká stavebný sektor na Slovensku v budúcom roku. „Neznámou zostávajú dopady zavedenia konsolidačného balíka, transakčnej dane a zvýšenia nákladov firiem aj občanov na komerčnú výstavbu, predovšetkým priemyslu, a tiež výstavbu bytov do osobného vlastníctva,“ vysvetľuje Kováčik.

Diskutovanou témou boli aj ľudské zdroje. Dostatok pripravených absolventov stredných aj vysokých škôl je pre budúcnosť stavebníctva kľúčový. Z tohto dôvodu sa príprave ľudských zdrojov ZSPS intenzívne venuje. Stakeholderi pozitívne hodnotili spoluprácu v rámci prípravy nových, resp. inovovaných, učebných a študijných programov a aj veľmi dobrú kvalitu prípravy absolventov na viacerých odborných školách v rámci Slovenska. „Problémom je však najmä nižší záujem zo strany vybraných samosprávnych krajov - zriaďovateľov stredných odborných škôl o stavebníctvo. Vnímame tu doposiaľ nedostatočne využitý priestor na plnohodnotné využívanie odborných kapacít škôl na doškoľovanie pracovníkov v stavebníctve na nové zručnosti a aj skutočnosť, že Slovensko, ako jeden z mála štátov únie, takéto preškoľovanie nepodporuje,“ dopĺňa.

Odborníci diskutovali aj o príprave a schvaľovaní nového stavebného zákona a potrebných ďalších krokoch, aby nebola ohrozená účinnosť od apríla budúceho roka. Ako jeden z hlavných nedostatkov pripravovaného zákona je konštatovaná nedostatočná integrácia s procesom EIA, ako aj malé ambície zákona na digitalizáciu povoľovacích procesov.

V rámci podujatia tiež Zväz stavebných podnikateľov odovzdal ocenenia Ing. Martine Knappovej a Ing. Janke Galdunovej za mimoriadny prínos strednému odbornému vzdelávaniu v stavebníctve a príkladnú spoluprácu s podnikateľským sektorom pri zvyšovaní kvality absolventov stredných škôl.