Archív aktivít

SME konferencia Smart City: SME na ceste k Smart Cities 2023

Aby ľudia opustili svoje autá, musí byť cyklodoprava komfortná

O potrebe zmeniť prístup k spôsobu prepravy sa na Slovensku hovorí roky, v praxi však stále výrazne zaostávame za krajinami západnej Európy či Škandinávie. Odpovede na otázku, prečo je to tak, hľadali odborníci na SME konferencii Moderné trendy v mestskej mobilite.

Mestská mobilita je oblasť, ktorá rezonuje v mnohých mestách na Slovensku. Samosprávy sa jej vo veľkej miere venujú, čelia problémom a výzvam. Je to oblasť, ktorá ma veľký potenciál z hľadiska zlepšenia kvality života v daných mestách, ako aj z hľadiska generovania dodatočných príjmov pre samotné fungovanie mesta. Povedal to na úvod konferencie Miloslav Jurík, predseda Smart Cities Klubu, ktorý je zároveň spoluorganizátorom konferencie.

„Mobilita je témou v mnohých krajinách, ktoré k nej pristupujú rôznymi spôsobmi. V rámci Smart Cities Klubu sa inšpirujeme najmä škandinávskymi krajinami a Holandskom. Je to najmä o zmene myslenia a zmene prístupu k mestskej mobilite. Rovnako dôležitá je spolupráca naprieč sektormi a komunikácia s obyvateľmi. Našou úlohou je zdielať si skúsenosti. Zmeny nastávajú už aj u nás, aj keď stále idú veľmi pomaly,“ povedal Miloslav Jurík.

To, že na Slovensku záujem o problematiku smart mobility rastie, potvrdzuje aj fakt, že počet členov klubu sa zvyšuje. „Zatiaľ máme 23 členov, z toho päť krajských miest a jeden samosprávny kraj,“ doplnil Jurík.

Pozerajme sa na inteligentnú dopravu inteligentne

Dôležitosť témy potvrdil aj Rastislav Cenký, generálny riaditeľ sekcie stratégie dopravy ministerstva dopravy a výstavby. „Je to zaujímavé nielen preto, že sa o tejto téme v poslednej dobe veľa diskutuje, ale mestská mobilita a inteligencia v mobilite súvisí aj s ekologizáciou prostredia a so šetrením zdrojov,“ povedal s tým, že práve optimalizáciou verejnej dopravy, nadväznosťou spojov a kvalitnými informáciami vieme riešiť tie problémy, ktoré nás trápia.

Malo by nás podľa jeho slov zaujímať, koľko máme na cestách áut a koľko oxidu uhličitého produkujú. „Máme strategické dokumenty, plány, zdroje, čo však nemáme, je dobrá stratégia. Ako keby sme nevedeli, čo v tejto oblasti máme robiť,“ myslí si Cenký.

Na inteligentnú dopravu sa podľa neho treba pozerať inteligentne. „Aby sme zámery, ktoré plánujeme, robili tak, aby sme mali nielen čísla, ale ich aj napĺňali.“

Cieľom ministerstva dopravy je nielen podporiť verejnú osobnú dopravu, kde podľa Cenkého pracujú na komplexnej reforme dopravy, harmonizácii a koordinácii jednotlivých druhov, ale zároveň prinášať i ďalšie riešenia, ktoré ľuďom zjednodušia prepravu verejnou dopravou. Ako príklad uviedol systém pre jednotný cestovný lístok. „Zároveň však nechceme robiť koncové aplikácie, pretože v tom bol štát vždy slabý a vytvoril niečo, čo nakoniec nikto nebude používať.“

Cyklodoprava nesmie byť pre nás iba doplnok

V súvislosti s témou smart dopravy poukázal aj na zákon o verejnej doprave, ktorý je momentálne v parlamente. „Je to veľký míľnik pre Slovensko, snažíme sa kooperáciou so samosprávnymi krajmi pripraviť národnú dopravnú agentúru a tiež koordinovať, harmonizovať, zlacniť a zlepšiť verejnú dopravu za dostupné zdroje a priniesť viac kvalitnej, pravidelnej a častej dopravy, aby bola pre ľudí atraktívna,“ vysvetlil Cenký.

Cyklodopravu treba v našej spoločnosti dostať na také miesto, aké jej prináleží. Stále sa na ňu totiž pozeráme iba ako na doplnok. Jedným z dôvodov, prečo to tak je, sú podľa Cenkého aj nedostatočne pripravené cyklotrasy.

„Jednou z našich úloh je preto podporiť rozvoj a výstavbu cyklotrás. Máme dokončené hodnotenia prvých výziev na ich výstavbu v objeme tridsať miliónov eur a tento rok ešte vyhlásime výzvy v celkovej hodnote osemdesiat a pol milióna eur. Myslím si, že to významne prispeje k v rozvoju cyklodopravy a k napĺňaniu cieľov. Chceme mať vyššie percento cyklistov na našich cestách a tiež chceme meniť modal split z automobilovej dopravy smerom na cyklodopravu.“

Rastislav Cenký zároveň pripomenul, že nesmieme zabúdať ani na individuálny automobilizmus. Ľudí by sme mali motivovať k tomu, aby viac využívali verejnú dopravu, ale zároveň sa musíme snažiť, aby autá, ktoré jazdia po cestách, produkovali čo najmenšie škody a emisie.

„Podporujeme výstavbu električkových trás, nákup ekologických vozidiel, budovanie záchytných parkovísk, terminálov integrovanej prepravy. Tých projektov je veľa. Našou úlohou je vytvoriť základné registre informácií, dať ich k dispozícii tretím stranám a tvorbu aplikácií na optimalizáciu spojov, vyhľadávanie spojení, zobrazovanie aktuálnych polôh na mape, meškanie vlakov, to chceme nechať iným, ktorí sú v tom lepší. Našou úlohou je združiť dáta, zabezpečiť ich neustálu kvalitu a poskytovať ich na otvorenom prístupe,“ myslí si Rastislav Cenký.

Na záver svojho príspevku zdôraznil, že je dôležité počúvať, čo hovoria mestá a samosprávne kraje, pretože sú bližšie k občanovi a vedia, čo ľudia a regióny potrebujú.

Moderné mestá potrebujú moderné riešenia

Súčasťou konferencie boli aj tzv. Lightning talks, kde slovenské inovatívne firmy prezentovali riešenia pre inteligentnú dopravu.

Martin Mikuš, projektový manažér ArcGEO, predstavil využitie geografických informačných systémov a riešenie pre smart cities.

Snímanie polohy a jej spracovanie v geografickom informačnom systéme prináša podľa Mikuša výrazné benefity pre riadenie mesta. „Dáva nám odpovede na rôzne otázky a možnosť riadiť množstvo situácií, ktoré sa týkajú dopravy a efektívneho riadenia mesta, bezpečnosti občanov, ale aj spolupráce s nimi.“ Typické otázky sú pritom podľa neho, ako a kadiaľ cestujú obyvatelia mesta a či majú k dispozícii vhodné zariadenia s dostatočnou kapacitou.

„Ak chceme mať mesto udržateľné, transparentné a zdravé, musíme použiť nástroje, ktoré zodpovedajú súčasnej dobe,“ myslí si Mikuš.

Portfólio metód pre smart cities je veľmi široké. Jednou zo základných súčastí systému sú nástroje na analýzu verejnej dopravy. „Dajú sa využiť na vizualizáciu frekvencie a obslužnosti liniek, ukážu vám, kde všade sa dostanete pomocou mestskej hromadnej dopravy. Polohu vozidiel je možné sledovať v reálnom čase a neustále ju vyhodnocovať. Rovnako mapovanie cykloinfraštruktúry je pomocou GIS jednoduché. Ľahko dokážete zmapovať cyklostojany, značenie, zdieľané bicykle.“

Videotechnológie v mestách môžu zvýšiť bezpečnosť

V Asseco Central Europe sa v poslednej dobe zameriavajú na výskum a inovácie a na využitie videotechnológií v mestách. „Hľadáme spojenie nášho softvéru a technologických riešení. Zameriavame sa na bezpečnosť dopravy, na rozpoznávanie výtlkov, kolíznych situácií, zachytenie priestupkov,“ povedal Patrik Břečka, SMART CITY ACE teamleader s tým, že v budúcnosti by mohol existovať tzv. objektívny priechod, ktorý by dokázal zachytiť priestupok. „Zvýšila by sa tým bezpečnosť, bolo by to užitočné napríklad pri školách alebo pre cyklistov,“ doplnil Břečka.

Dominik Janík, CEO, Citya, poukázal na to, že 3,4 milióna ľudí na Slovensku má zlú dostupnosť k verejnej doprave. „To znamená, že musia ísť asi 20 minút pešo na zastávku, čakajú ich minimálne dva prestupy a ďalších 35 minút až hodinu musia cestovať do cieľa. My sa zameriavame na hromadnú dopravu a na to, ako ju optimalizovať v regiónoch,“ hovorí Janík s tým, že pri plánovaní hromadnej dopravy sa technológie stále nevyužívajú dostatočne. „Málo sa používajú dáta, plytvá sa výkonmi vodičov autobusov, zdroje sa zdražujú. Nemáme dostatok obslužnosti hromadnej dopravy mimo centier miest. Toto sa snažíme riešiť pomocou technológie.“

Ľuďom musíme ponúknuť iné možnosti ako ich vlastné auto. „Naším cieľom je vytvorenie operatívnej verejnej dopravy. U nás je táto oblasť zatiaľ neprebádaná. Ide o novú formu mobility, môže to byť mikrobus alebo zdieľané vozidlo, ktoré zastavuje na zastávkach hromadnej dopravy a ktoré sa dá objednať cez aplikáciu alebo dispečing, pričom sa snažíme do vozidla dostať čo najviac ľudí v podobnom čase a na podobnej trase,“ povedal Janík s tým, že hoci ide u nás o nový spôsob prepravy, na ľuďoch už vidno, že sú ochotní meniť svoje návyky a myslenie.

Nevieme ľudí vytiahnuť z áut

Rozvinúť cyklodopravu sa na Slovensku v poslednom čase snaží viacero miest a krajov, najviac sa asi darí Trnave a Trnavskému samosprávnemu kraju.

„Ak si dáme základný cieľ vytiahnuť ľudí z áut, musíme sa na verejnú dopravu a cyklodopravu pozerať komplexnejšie a robiť to na linke obec, mesto, kraj. Asi nenájdeme starostu alebo primátora, ktorý by povedal, že nechce cyklodopravu. Potom však napríklad pri zmene územného plánu začíname vidieť tie problémy, ktoré ich brzdia. Preto je veľmi dôležité vzdelávanie “ myslí si Jozef Viskupič, predseda Trnavského samosprávneho kraja.

Prioritou pritom podľa neho nie sú desaťkilometrové turistické trasy, ale budovanie cyklodopravnej infraštruktúry. „Musíme poznať dáta, ako sa nám hýbu ľudia, kadiaľ chcú ísť, kadiaľ to dáva zmysel.“ Ľudia podľa neho použijú bicykel na cestu do práce vtedy, ak ide o 2 – 7 kilometrov, ísť dvadsať kilometrov do práce na bicykli nie je pre nich komfortné. Jeho slová potvrdil aj prezident Cyklokoalície. „Na Slovensku sme v stave, keď ľudia jazdia autom tristo metrov. Keď nevieme ani týchto ľudí presvedčiť, aby nechali auto doma, je naivné si myslieť, že presvedčíme tých, ktorí dochádzajú do práce dvadsať kilometrov,“ myslí si Dan Kollár.

Chýbajú nám vzdelaní ľudia

Ciele, ktoré sme si na Slovensku v oblasti cyklodopravy dali, sa nám zatiaľ plniť nedarí. Podľa Dana Kollára je dôvodov viacero. „Je to kombinácia rôznych faktorov, čo však považujeme za najvýraznejšie, je nedostatok znalostí a nedostatočná expertíza v oblasti cyklodopravy. Až keď chcú samosprávy rozvíjať cyklodopravu, vtedy často narazíme na to, že síce s dobrým úmyslom, ale nevedia, ako na to. Ak sa aj niečo zrealizuje, často to nie je úplne to, čo by sme chceli,“ hovorí Kollár s tým, že na Slovensku stále nemáme taký dobrý projekt cyklotrasy, ktorý by sme mohli mestám ukazovať ako vzorový. Dôvodom môže byť podľa prezidenta Cyklokoalície aj to, že trh zatiaľ nevyprodukoval dostatočné množstvo ľudí, ktorí by sa tejto téme venovali.

Diskutujúci sa dotkli aj otázky bezpečnosti cyklodopravy na Slovensku. Miloslav Jurík zo Smart Cities Klubu potvrdil, že dopravovať sa na bicykli nie je u nás vždy bezpečné. „Keď vytvoríte infraštruktúru, tí ľudia prídu, treba však zvyšovať bezpečnosť dopravy najmä z pohľadu tých najzraniteľnejších a odpovedať si na otázku: Pustil by som tam svoje vlastné dieťa alebo starú mamu na elektrickom vozíku? Ak je odpoveď na tieto otázky nie, tak cyklotrasa nie je správne navrhnutá.“

Základom je podľa neho vhodná a bezpečná infraštruktúra a jej prepojenie na ďalšie režimy dopravy tak, aby mohol človek na kratšiu vzdialenosť použiť bicykle, na dlhšie trasy verejnú dopravu a aby bol presun čo najjednoduchší.

Vodík ako alternatíva

Jedným z alternatívnych riešení verejnej dopravy je využívanie vodíka ako čistého paliva pre mestá.

„Vodík je aj v súvislosti s energetickou situáciou v Európe inovatívnym produktom v rámci stredoeurópskeho regiónu. Budeme radi, keď vznikne čo najviac projektov, kde budeme vedieť využiť vodík ako pohon pre mestské vozidlá,“ povedal Marián Nič z Innovation hub East.

Technológia vodíka nie je podľa Jánosa Onódiho z Mobility and Innovation Production zložitá, ale na druhej strane je veľmi dobre vymyslená. „Náš autobus funguje na elektrický pohon, z vodíka vyrábame elektrickú energiu cez náš palivový článok. Energiu v podstate lejeme do jednej nádoby a či to zoberie akumulátor, lebo práve ten pohon to nepotrebuje, alebo naopak pohon generuje elektrickú energiu a rekuperáciou plní baterky a palivový článok, je nám jedno, výsledkom je energia,“ vysvetlil János Onódi a zároveň doplnil, že vodík ako nosič energie je momentálne najmodernejšie a najviac zelené riešenie. „Nepotrebujeme baterky, aby sme energiu uložili a na to, aby sme energiu natankovali, nám stačí desať minút.“

Ján Weiterschütz z Národnej vodíkovej asociácie Slovenska zdôraznil, že bezpečnosť technológie vodíka je na prvom mieste. „Ako iné palivá, aj vodík je horľavý a výbušný iba vtedy, keď sa s ním zaobchádza neopatrne a keď sa nedodržia požadované štandardy.“ Vodík je bezemisné palivo, podľa Jána Weiterschütza je to jedna z mála možností, ako sa dostať k uhlíkovej neutralite.

Potrebujeme efektívne obstarávanie inovácií

Najvyšší kontrolný úrad vydal minulý rok správu, podľa ktorej je podiel cyklodopravy na celkovej doprave na Slovensku takmer zanedbateľný, tvorí iba päť percent. Cyklostratégia sa podľa úradu plnila iba provizórne, chýbajú dáta o mobilite a infraštruktúre, ktoré by pomohli pri monitorovaní, vyhodnocovaní a plánovaní nových cyklotrás, neexistujú ani údaje o objeme finančných prostriedkov investovaných do cyklodopravy.

Národný cyklokoordinátor Peter Klučka, rovnako ako už diskutujúci pred ním, spomenul ako jednu z prekážok efektívneho budovania cyklistickej infraštruktúry na Slovensku nedostatočné vzdelanie. „Kládli sme slabý dôraz na vzdelávanie celej cykloobce, málo sme komunikovali, málo sme hovorili o tom, čo je cykloturistika, čo rekreačné bicyklovanie a čo je presúvanie sa do práce. Stále sme nemali jasnú predstavu, ako cyklotrasy robiť, hoci sme mali niekoľko materiálov či vhodné technické podmienky.“

Potvrdil aj to, že chýbajú dáta. „Pripravujeme metodiku zberu údajov tak, aby sa z nich dalo vychádzať. Pripravuje sa aj aktualizácia cyklostratégie, sústrediť sa chceme na otázku riadenia celého procesu rozvoja cyklodopravy a cykloturistiky, aby to nebolo iba na jednej osobe, ale aby to bol spoločný záujem všetkých. Musíme posilniť spoluprácu a napĺňanie trvalého finančného mechanizmu. Chýba to, aby štát dával pravidelne a trvalo finančné prostriedky na podporu rozvoja cykloturistickej dopravy a cykloturistiky,“ hovorí Peter Klučka.

Chýbajúci plán výstavby infraštruktúry, častá zmena pravidiel pri vyhlasovaní výziev, prílišné sústredenie na eurofondy a nevyužívanie iných zdrojov sú podľa Pavla Kováčika, prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, základné chyby, ktoré na Slovensku stále opakujeme.

Treba zmeniť systém

Zakladateľ Smart Cities klubu Vladimír Jurík upozornil na fakt, že chceme robiť inovácie, ale máme vážny problém, nevieme tieto inovácie obstarávať.

„Podobne ako zelené obstarávanie musí byt efektívne obstarávanie inovácií. Nemôžem predsa ako mesto požiadať, aby pre mňa niekto vytvoril originálne riešenie a povedať, že k tomu zo zákona potrebujem ešte ďalšie dve ponuky. To je hlúposť a to treba napraviť,“ povedal Vladimír Jurík a doplnil, že by chceli začať s metodikou pre verejné obstarávanie jednotlivých oblastí.

„Väčšina verejných obstarávateľov nedokáže zadefinovať kritériá pri obstarávaní, potom sa uchyľujú k najnižšej cene, čo je často nehospodárne,“ doplnil Vladimír Jurík.

Peter Kubovič, predseda Úradu pre verejné obstarávanie, si myslí, že byrokratizácia a riziká odrádzajú pracovníkov štátnej a verejnej služby od vykonávania verejného obstarávania. „Ostatné krajiny idú cestou dobrovoľnosti, motiváciou pracovníkov, vzdelávania, ktoré je bez sankcií, bez preskúšania, bez postihov, ktoré u nás môžu viesť až k strate práce. Od budúceho roka sa predpokladalo, že verejné obstarávanie bude vykonávané iba profesionálmi. Takých máme v súčasnosti sto a potrebujeme ich desaťtisíc. Ak to necháme v tejto podobe, systém skolabuje,“ myslí si Kubovič. Ako však doplnil, predpokladá, že národná rada celý systém ešte prehodnotí.

Verejné obstarávanie bude pritom v celej rovnici, ako sa dostať od výzvy až k implementovaniu inovácií zohrávať extrémne dôležitú úlohu. Povedal to Juraj Hošták, riaditeľ odboru inovácií a smart agendy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. „Toto bude naozaj výsledkok práce viacerých skupín, nebudeme môcť rozhodovať od stola, treba zvážiť viacero elementov a aj skúsenosti z predchádzajúceho programového obdobia.“

Čítajte viac: https://konferencie.sme.sk/c/23186892/moderne-trendy-v-mestskej-mobilite.html