Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Read more
Nevyhnutné
Google reCaptcha
Accept
Decline
Analytické
Google Analytics
Accept
Decline
Funkčné
JBCookies
Accept
Decline
Joomla
Accept
Decline
[pravda.sk] Biznis hodnotí 100 dní vlády: Vyššie dane pre banky, ale aj nedostatok pracovných síl. Firmy by chceli viac pomoci

02.02.2024 | Na podnikateľský sektor sa to valí z každej strany. Vláda sa ešte koncom vlaňajška vyjadrila, že upratovanie verejných financií nepôjde na úkor sociálneho štandardu. Namiesto znižovania výdavkov štátu sa kabinet rozhodol, že vysoké deficity sa budú znižovať hlavne cez vyššie príjmy. Prišli tak nové dane, z ktorých väčšina bola zameraná práve na firemný sektor. Len vyššie zdravotné odvody pre zamestnávateľov a bankový odvod spolu prinesú do rozpočtu takmer 700 miliónov eur v tomto roku.

Už tento rok zrejme uťahovanie opaskov naberie rýchlejšie na obrátkach. Tempo konsolidácie bude ešte vyššie a kabinet bude musieť hľadať ďalšie peniaze na zlepšenie stavu verejných financií. Pôjde o viac ako miliardu eur. Buď vláda zavedie vyššie dane, alebo ušetrí na svojom chode. Nie je vylúčené, že vláda uvalí na podniky na Slovensku ďalšie dane. Odvod by mohli platiť po bankách napríklad aj reťazce. Už teraz sa z podnikateľského sektora ozýva, že vláda by mala šetriť na výdavkovej strane, a nie len brať peniaze firmám.

Vyššie zdanenie nie je jediným problémom, ktoré v tomto období trápia slovenské firmy. Vláda už avizovala, že bude za to, aby minimálna mzda rástla razantnejšie a dokonca by Slovensko mohlo patriť ku krajinám so štvordňovým pracovným týždňom. Práve skracovanie pracovného času sa stalo pre priemyselníkov témou, ktorú jednoznačne odmietajú. „Štvordňový pracovný týždeň v priemyselnej nepretržitej prevádzke je nerealizovateľný,“ tvrdí pre Pravdu Ján Bača, hovorca spoločnosti U. S. Steel Košice, ktorá je najväčším zamestnávateľom na východnom Slovensku. 

Už teraz je isté, že vláda prvé dni podnikateľov nepotešila. Viaceré podnikateľské zväzy upozorňujú na zlú situáciu a nedostatočnú pomoc vlády. Aké sú najpálčivejšie problémy v hlavných sektoroch ekonomiky a čo s tým robí vláda? Denník Pravda sa pri príležitosti 100 dní vlády v úrade pozrel na situáciu v hlavných odvetviach ekonomiky.

1. V priemysle nemá kto pracovať

Jednou z najakútnejších výziev slovenského priemyslu je nedostatok pracovnej sily. „Očakáva sa, že do roku 2025 bude chýbať v priemyselných podnikoch približne 70-tisíc zamestnancov a ďalšie desaťtisíce v súvisiacich odvetviach, ako je doprava a logistika,“ opisuje situáciu v odvetví Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy. Ak nebudú pracovníci, tak hrozí, že vo firmách jednoducho nebude mať kto obsluhovať stroje a tie sa zastavia. Menej vyrobených vecí sa potom odzrkadlí na nižšej produkcii firiem, čo zasa znamená menej financií z firemných daní do rozpočtu. Vláda už síce stihla zareagovať zvýšeným počtom národných víz, ale zahraniční pracovníci sa na Slovensko nehrnú.

V takejto napätej situácii s nedostatkom zamestnancov je podľa priemyselníkov nemysliteľné, aby sa skracovala pracovná doba, pretože by to ešte zvýšilo potrebu ďalších zamestnancov, najmä v odvetviach s nepretržitou prevádzkou, ako je energetika či doprava. „Takáto radikálna zmena pracovného režimu by z pohľadu celej republiky vyžadovala doplnenie desaťtisícov nových pracovníkov, ktorých nemáme,“ vysvetľuje Lasz. Zároveň to podľa neho otvára viacero nezodpovedaných otázok. Pýta sa napríklad na to, či by chodili aj deti do školy iba štyri dni. „Pokiaľ nie, ako sa vyrieši rozdiel medzi pracovným týždňom zamestnancov a učiteľov? Podobné problémy bude mať školstvo, zdravotníctvo, priemysel aj doprava,“ hovorí. Teší ho zároveň to, že komunikácia priemyselníkov s vládou sa nateraz uberá konštruktívnym smerom. „V poslednej dobe sme rozbehli diskusiu a spoluprácu na viacerých dôležitých témach hneď s niekoľkými ministerstvami,“ dodáva.

Nedostatok pracovníkov má na starosti rezort práce, ktorý hovorí, že problémy rieši. Keďže je domáci trh práce pre nízku nezamestnanosť čiastočne vyčerpaný, otvárajú sa dvere pracovníkom z cudziny. „Od októbra 2023 je platné vládne nariadenie o národných vízach pre určité skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín z vybraných krajín, ktorí sa zamestnávajú v konkrétnych odvetviach priemyslu na Slovensku,“ informuje rezort práce. Ide o montážnych pracovníkov v strojárstve, elektronických montážnych pracovníkov, operátorov vysokozdvižných vozíkov, zváračov kovov, obrábačov kovov a stavebných a prevádzkových elektrikárov. Ministerstvo tiež pripomína, že aktuálne je v legislatívnom procese aj návrh novely, ktorej cieľom je zefektívnenie a zrýchlenie procesu udeľovania prechodných pobytov na účel zamestnania pre štátnych príslušníkov tretej krajiny.

2. Obchody budú eldorádom pre organizované skupiny

Maloobchodníkom sa zase nepáčia zmeny v v Trestnom zákone. Podľa nich schválením novely sa zlodeji v obchodoch stanú prakticky nedotknuteľní a obchody nebudú mať šancu brániť sa. V súčasnej dobe nie je krádež do hodnoty 266 eur trestným činom. „Ak parlament schváli uvedenú novelu bez riadnej diskusie, mnohí podnikatelia budú musieť platiť vzniknuté škody a ochranu svojho majetku z vlastného vrecka,“ tvrdí Daniel Krakovský, predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov, s tým, že posunutie hranice malej škody až na úroveň 700 eur je absolútne neprimerané.

Pokiaľ zlodej odíde z obchodu s elektronikou s ukradnutým mobilným telefónom vo vyššej hodnote alebo s plným batohom textilu, nehrozí mu prakticky nič okrem pokuty. Navyše vymáhanie škody spôsobenej takýmto konaním je zo strany obchodníkov len stratou času bez reálneho výsledku. Hrozí tak podľa neho situácia, že obchody sa stanú eldorádom pre organizované skupiny. Ficov kabinet v parlamente pretláča zmeny, ktoré výrazne znižujú tresty a rušia špeciálnu prokuratúru.

3. Dopravcom chýbajú vodiči

Ani za volant kamiónov a autobusov si dlhodobo nemá kto sadnúť. Boj o vodičov tak pokračuje a firmy lákajú predovšetkým vyšším platom. Dopravný podnik Bratislava pre nedostatok pracovníkov zaviedol náborový bonus vo výške 4 000 eur. K tomu plat vodiča autobusu od 1 400 do 2 000 eur v hrubom. Na porovnanie, autobusový prepravca spoločnosť Arriva, ktorá má v Bratislavskom kraji na starosti autobusovú dopravu, ponúka plat v rozmedzí od 1 300 do 2 000 eur.

Nepriaznivá situácia s nedostatkom vodičov panuje aj v kamiónovej doprave. Štát má v rukách možnosti, ako nepriaznivú situáciu s vodičmi zlepšiť. Napríklad lákaním zahraničných pracovníkov. „Vláda umožnila získanie národných víz pre vodičov kamiónov a autobusov z tretích krajín aj tento rok, ale je to len malá záplata na oveľa väčší problém,“ tvrdí pre Pravdu Pavol Piešťanský, prezident ČESMAD Slovakia. Upozorňuje na to, že stále sú na stole neprijaté opatrenia, ktoré by zvýšili čistý príjem pre vodičov. „Návrh na súbeh predčasného dôchodku a pracovného pomeru na polovičný úväzok, ktorý reagoval na aktuálnu situáciu a pomohol by vnútroštátnej doprave, nám však napríklad neprešiel,“ vysvetľuje.

Dopravcovia upozorňujú aj na skutočnosť, že sa nedarí znižovať emisie z novoregistro­vaných ťažkých nákladných vozidiel. Viac ako 99 percent z nich jazdí na naftu a len 0,6 percenta na iný pohon. Elektrický kamión je aj štvornásobne drahší ako dieselový, nespomínajúc už ešte drahší vodíkový kamión. Na Slovensku chýba akákoľvek podpora nákupu čistejších vozových parkov nákladných áut. Piešťanský vysvetľuje, že v zahraničí podpora nákupu nákladných vozidiel s alternatívnym pohonom funguje. Aby sa zvýšil záujem o obmenu, v Taliansku môže napríklad dostať dopravca pri výmene staršieho kamióna za nové LNG vozidlo alebo čisto elektrické vozidlo príspevok 24-tisíc eur, v USA je na vodíkový kamión dotácia až do 288-tisíc dolárov.

4. Banky a reťazce sú v centre pozornosti

Vyššie zdanenie bánk sa stalo vlajkovou loďou konsolidácie v tomto roku. Týmto spôsobom chce štát v roku 2024 získať 335 miliónov eur. V ďalších rokoch to má byť 281 a 237 miliónov eur. Viacerí analytici sa zhodujú na tom, že opätovné zavedenie bankového odvodu môže spôsobiť, že banky budú váhať so znižovaním úrokových sadzieb na úveroch. „Je veľmi pravdepodobné, že toto rozhodnutie bude mať vplyv na cenovú politiku bánk. Mohlo by sa to prejaviť vo vyšších bankových poplatkoch alebo úrokových sadzbách,“ hovorí Eva Šablová, riaditeľka pre úvery spoločnosti FinGO.sk. V konečnom dôsledku sa tak na vyššie zdanenie bánk môžu poskladať klienti bánk cez vyššie poplatky.

Banky nemusia byť jediné, ktoré vláda dodatočne zdaní. Agrominister Richard Takáč (Smer) vyhlásil, že reťazce s ich ziskami musia byť solidárne. Povedal to v súvislosti s úvahami o zavedení odvodu alebo nejakého zdanenia obchodníkov. Ako však vyplýva zo zverejnených finančných správ a analýz Protimonopolného úradu alebo ministerstva financií, tak v rámci celej potravinovej vertikály si obchodné siete ako jediné znížili nielen hrubú maržu, ale aj ziskovú. Priemerný zisk v maloobchode je len dve percentá, čo kopíruje aj európsky priemer od jedného do troch percent, upozorňuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. „Zdanenie potravín by mohlo mať viaceré vplyvy, okrem cien aj na investície, zamestnanosť a iné. Aj podľa vyjadrenia Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií by bolo zavedenie osobitného odvodu nesprávne,“ hovorí pre Pravdu.

Takýto krok by mohol podľa neho viesť k rastu cien potravín, pretože v obchode sa vďaka silnej konkurencii pracuje s veľmi nízkymi maržami, preto novú daň by nebolo možné absorbovať. „To by pravdepodobne znamenalo skokový nárast cien podobne ako v Maďarsku alebo ako na Slovensku pred piatimi rokmi, keď bol na pár mesiacov zavedený osobitný odvod pre obchodné reťazce. Podľa analýzy ministerstva financií vtedy zaplatili občania za potraviny len v mesiaci január medziročne viac o 50 miliónov eur,“ hovorí s tým, že verí, že sa bude rozvíjať spoločná diskusia so štátom na základe dát, a nie emócií, na čo by mohli doplatiť predovšetkým ľudia na Slovensku vrátane sociálne odkázaných či dôchodcov.

5. Situácia v stavebníctve je kritická

Remeselníci sa na odbornej škole vyučia, ale odchádzajú pracovať do iných odvetví. Na Slovensku tvorí ich podiel až 90 percent. V susednom Rakúsku dokonca už niektoré študijné odbory, napríklad pre murárov, zatvorili úplne. Situácia v stavebníctve je pre nedostatok kvalifikovaných remeselníkov kritická, upozorňuje Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. „Súčasný stav je skutočne alarmujúci. Hrozí nám, že slovenské stavebníctvo, tak ako ho poznáme, do niekoľkých rokov úplne zmizne,“ upozorňuje v tlačovej správe prezident zväzu stavebníkov Pavol Kováčik. Ak chceme podľa neho udržať krok, potrebné sú urýchlené a zásadné systémové zmeny.

6. Automobilky čaká veľká transformácia

Automobilový sektor, ktorý je ťahúňom slovenskej ekonomiky, smeruje k tomu, aby tento rok vyrobil rekordný počet vozidiel. Zväz automobilového priemyslu odhaduje, že automobilky vyrobia rekordných 1,13 milióna áut. Ak chceme, aby tomuto sektoru aj ďalej darilo, je potrebná podpora elektromobility, odkázali začiatkom januára automobiloví predáci kabinetu. Slovensko v elektromobilite zaostáva. Sme na poslednom mieste v rámci Európskej únie v počte zaregistrovaných elektromobilov.

Prezident zväzu Alexander Matušek zároveň skritizoval konsolidáciu a pýta sa, či to naozaj konsolidácia je. „To, čo sa rozhodlo, že sa vyberie, tak sa už prejedlo,“ upozorňuje. Podľa neho tým, že došlo k zníženiu odvodov do druhého piliera, sa v podstate voliči rozhodli, že podporia súčasných dôchodcov na úkor zamestnancov. Budúce dôchodky tak budú klesať, namiesto toho, aby boli vyššie. Vláda by mala podľa neho šetriť na výdavkovej strane, teda šetriť na sebe, a nie len brať peniaze firmám. Poukazuje napríklad na zvýšené sadzby poistného pre zamestnávateľov, ktoré prišli na konci roka a v čase, keď sú rozpočty firiem na rok 2024 urobené. „Niekde tie peniaze budeme musieť ušetriť. Ak sa pozrieme, aký vysoký stupeň automatizácie je vo firmách, tak ušetriť sa to dá len na ľuďoch. To asi nie je cesta, ktorou by sme chceli ísť,“ dodal s tým, že potrebujú dialóg s vládou, aby vedeli, čo majú čakať do budúcna.

Vláda sa so zástupcami automobilového sektora minulý týždeň stretla na Úrade vlády. Pre prechod na elektromobilitu má byť vypracovaný špeciálny plán, ktorý má byť do mesiaca prebratý aj na vláde. Podľa premiéra tak má byť do mesiaca spracovaný dokument, ktorý bude obsahovať celý rad konkrétnych legislatívnych, inštitucionálnych a finančných opatrení. „Chceme vidieť jasný legislatívny plán,“ vyhlásil Fico. Zatiaľ žiadne konkrétne kroky podpory elektromobilty neboli spomenuté. Ministerka hospodárstva Denisa Saková, ktorá bude mať agendu elektromobility na starosti, sa už predtým vyjadrila, že rezort dotácie na nákup elektrických vozidiel neplánuje.

Celý článok aj s grafmi si môžete prečítať na: https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/698079-biznis-hodnoti-100-dni-vlady-vyssie-dane-pre-banky-ale-aj-nedostatok-pracovnych-sil-firmy-by-chceli-viac-pomoci/

ZSPS v skratke

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska je nezávislá dobrovoľná, nepolitická, otvorená hospodárska a záujmová právnická osoba vykonávajúca svoju činnosť ako organizácia zamestnávateľov.

Združuje hospodárske podnikateľské subjekty pôsobiace v činnostiach súvisiacich so stavebníctvom.

Kontakt

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska

Viedenská cesta 5
851 01 Bratislava
(02) 436 332 63

Sekretariát
sekretariat@zsps.sk

Tlačové oddelenie
press@zsps.sk

www.zsps.sk

Prihlásenie

Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Read more
Nevyhnutné
Google reCaptcha
Accept
Decline
Analytické
Google Analytics
Accept
Decline
Funkčné
JBCookies
Accept
Decline
Joomla
Accept
Decline